National Forest Programme

9 788080 930363 > NÁRODNÝ LESNÍCKY PROGRAM SLOVENSKEJ REPUBLIKY NATIONAL FOREST PROGRAMME OF THE SLOVAK REPUBLIC Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky • Ministry of Agriculture of the Slovak Republic Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen • National Forest Centre – Forest Research Institute Zvolen NÁRODNÝ LESNÍCKY PROGRAM SLOVENSKEJ REPUBLIKY NATIONAL FOREST PROGRAMME OF THE SLOVAK REPUBLIC Vydali / Published by: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Bratislava Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen Editori / Edited by: Martin Moravčík – Július Novotný – Pavel Toma Vydanie / Edition: prvé / first Náklad / Impression: 500 výtlačkov / copies Rozsah / Number of pages: 63 strán / pages Tlač / Printed by: Národné lesnícke centrum, oddelenie reprografie Copyright © Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Bratislava © Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 2007 ISBN 978-80-8093-036-3 3 PREFACE F orests as green lungs of every country are integral part of the cultural heritage from our ancestors. This is why it is important to protect them for the future generations. Every ci vilized democratic country applies such approach. Slovak Republic is not an exception. On the con trary, thanks to the effort of Slovak foresters, we can be proud to our forests on the European scale, although we are often knocked down to the knees due to the inscrutability of the weather and nature processes. The Ministry of Agriculture of the Slovak Re public decided to initiate the process of national fo rest programme elaboration already in 2004. Its aim is to improve the sustainable forest management and fulfillment of the forest related international commitments. During the program me elaboration, an approach to follow the outcomes of the Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe held in Vienna in 2003 was applied. The adequate use of the economical, ecological and social functions for the benefits of the whole society and especially increasing the employment opportunities and incomes of the citizens in rural areas are the main programme objectives. They are interconnected with further improvement of the quality of life, biological diversity, forest health conditions and the effective utilization of wood raw material. National forest programme is a result of teamwork of specialists from forestry field. All interested groups and the public had an opportunity to provide their comments and recommendations to the programme proposal. The Government of SR approved the document and it was discussed and noted by the National Council of SR in 2007. We work towards the best possible use of the forests with the aim of their sustainable development and protection. In the year 2008, the national forestry programme will be worked out in detail through the indicative action plan for the period of 2009–2011. Forests have been and will be very important for the welfare and improvement of the quality of the life of all inhabitants in Slovakia. Wisely managed, used and protected forests will provide inexhaustible source of material and spiritual wealth for the present as well as future generations. At the end I would like to thank all who participated in the preparation of this programme for their valuable contribution and good work. Zdenka kramplová Ministerka pôdohospodárstva Slovenskej republiky Minister of Agriculture of the Slovak Republic PREDSLOV L esy ako pľúca každej krajiny sú súčasťou kul túrneho dedičstva po našich predkoch. Preto je dôležité toto dedičstvo chrániť pre budúce generácie. Každá civilizovaná demokratická krajina to tak robí. Slovensko nie je výnimkou. Naopak, vďa ka nadšeniu slovenských lesníkov sa v tomto smere máme čím popýšiť v rámci celej Európy, aj keď sme často zrážaní na kolená práve pre nevyspytateľnosť počasia a prírody. Ministerstvo pôdohospodárstva SR už v roku 2004 iniciovalo proces vypracovania Národného lesníckeho programu. Jeho cieľom je zlepšovať tr valo udržateľné hospodárenie v lesoch a plnenie medzinárodných záväzkov súvisiacich s lesníctvom. Pri vypracovaní programu sa prihliadalo na závery Konferencie mi nistrov o ochrane lesov v Európe konanej v roku 2003 vo Viedni. Ide o primerané využívanie ekonomických, ekologických a sociál nych funkcií lesov v prospech spoločnosti, ale najmä na zvyšovanie zamestnanosti a príjmov občanov vidieka. S tým súvisí zlepšovanie kvality života, biologickej diverzity, zdravotného stavu lesov a efektív neho využívania drevnej suroviny. Národný program je výsledkom tímovej práce odborníkov pôso biacich v lesníctve. Všetci zainteresovaní a verejnosť mali možnosť uplatniť k návrhu programu pripomienky. Dokument schválila vláda SR, prerokovala ho a vzala na vedomie Národná rada SR v roku 2007. Snažíme sa o to, aby sa lesy využívali najlepším možným spôsobom v záujme ich trvalo udržateľného rozvoja a ochrany. V roku 2008 bude ešte Národný lesnícky program podrobne rozpracovaný prostredníc tvom indikatívneho akčného plánu na obdobie rokov 2009–2011. Lesy sú a stále budú nadmieru dôležité pre blaho a zlepšovanie kvality života všetkých obyvateľov Slovenska. Múdro obhospoda rované, využívané a chránené lesy budú poskytovať nevyčerpateľný zdroj materiálneho a duchovného bohatstva pre súčasné i budúce ge nerácie. Na záver by som chcela vysloviť poďakovanie všetkým tým, ktorí sa podieľali na vypracovaní tohto programu za ich hodnotný prí spevok a dobre vykonanú prácu. 5 ÚVOD M edzinárodná diskusia o národných lesníckych pro gramoch (NLP) začala v roku 1992 na Konferencii Organizácie spojených národov (OSN) o životnom prostredí a rozvoji. Ďalej pokračovala pod záštitou Medzivlád neho panelu o lesoch (IPF), Medzivládneho fóra o lesoch (IFF) a v súčasnosti má významné postavenie v programe Fóra OSN o lesoch (UNFF). Rámec na podporu trvalo udr žateľného obhospodarovania lesov v Európskej únii (EÚ) sa vytvoril v roku 1998 prijatím Re zolúcie o lesníckej stratégii pre EÚ. Zohľadňuje záväzky prijaté EÚ a členskými štátmi v relevantných medzinárodných procesoch a na ministerských konferen ciách o ochrane lesov v Európe. Stratégia zdôrazňuje význam multifunkčnej úlohy lesov, podpory ich trvalo udržateľného obhospodarovania pre rozvoj spoloč nosti a jej implementáciu prostredníc tvom národných lesníckych programov. Zdôrazňuje tiež potrebu zlepšiť koor dináciu, komunikáciu a kooperáciu vo všetkých oblastiach a politikách súvisia cich s lesníckym sektorom. V súčasnosti sa koncepcia NLP stala dôležitým nástrojom na dosiahnutie tr valo udržateľného obhospodarovania le sov spôsobom, ktorý rešpektuje národnú suverenitu a je v súlade so špecifickými národnými podmienkami. Na Minis terskej konferencii o ochrane lesov Eu rópy (MCPFE) konanej vo Viedni v roku 2003 sa v rezolúcii V1 dohodol spoločný prístup európskych krajín k národným lesníckym programom. Po piatich rokoch od prijatia lesníc kej stratégie EÚ Európska komisia na základe konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými skupinami vypraco vala správu o jej implementácii. V správe sa národné lesnícke programy označujú ako nástroj členských štátov na uplatňo vanie medzisektorového prístupu k lesníckej politike. V tomto do kumente Európska komisia navrhla vypracovanie „akčného plánu EÚ pre trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch“. Oznámenie Ko misie Rade a Európskemu parlamentu o „akčnom pláne EÚ pre lesy“ sa zverejnilo v júni 2006. Všeobecným cieľom akčného plánu INTRODUCTION I nternational discussion on National Forest Programmes (NFP) started in 1992 at the United Nations (UN) Confe rence on Environment and Development. This discussion continued under the auspices of the Intergovernmental Panel on Forests (IPF), the Intergovernmental Forum on Forests (IFF) and currently it occupies an important position within the UN Forum on Forests agenda (UNFF). A framework for support of sustainable forest management in the European Union (EU) was created in 1998 by adopting a Resolution on Forest Strategy for the EU. It takes into account the commitments adopted by the EU and by its Member States within relevant international processes and at Ministerial Conferences on the Protection of Forests in Europe. The Strategy highlights the importance of multi-functional tasks of forests, sup port of their sustainable management for society development and its im plementation via National Forest Pro grammes. It also underlines the need to improve coordination, communication and cooperation in all areas and policies related to the forestry sector. At present, the NFP concept became an important tool to achieve sustainable forest management in a way respecting national sovereignty and complying with specific national conditions. A common approach of the European countries to National Forest Programmes was agreed at the Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe (MCPFE) held in Vienna in 2003 (Reso lution VI). Five years after the adoption of the EU Forest Strategy, the European Commission elaborated a report on its implementation based on the consulta tions with Member States and stake holders. The report describes National Forest Programmes as a tool for the Member States to implement a cross-sectoral approach to forest policy. In this document the European Commission proposed elaboration of an “EU Action Plan for Sustainable Forest Management”. The Communication from the Commission to the Council and the European Parliament 6 je podporovať a zlepšovať trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a ich multifunkčnú úlohu. Zakladá sa na týchto zásadách: Národné lesnícke programy, ako vhodný rámec na implemen-• táciu medzinárodných záväzkov týkajúcich sa lesníctva. Rastúci význam globálnych a medzisektorových problémov • v lesníckej politike, ktorý vyžaduje lepšiu súdržnosť, koordiná ciu a komunikáciu. Potreba zvyšovania konkurencieschopnosti lesníckeho sekto-• ra v EÚ a optimalizácia riadenie lesníctva v EÚ. Dodržiavanie zásady subsidiarity.• V nadväznosti na víziu a strategické ciele akčného plánu EÚ pre lesy z októbra 2005 sa na Slovensku vypracovala Koncepcia roz voja pôdohospodárstva na roky 2007–2013 – časť lesné hospodár stvo. Tento dokument formuluje základné strategické ciele, záme ry a priority rezortu pôdohospodárstva v strednodobom časovom horizonte do roku 2013. V súlade s lesníckou stratégiou EÚ a akč ným plánom EÚ sa v koncepcii pre lesníctvo na Slovensku stano vil tento strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov zalo ženého na primeranom využívaní ich ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií pre rozvoj spoločnosti a najmä vidieckych ob lastí. Pri príprave akčného plánu Komisia a členské štáty EÚ vytvo rili spoločnú víziu lesníctva nazvanú: Lesy pre spoločnosť – dlhodobé multifunkčné lesníctvo, ktoré plní súčasné aj budúce spoločenské potreby Lesné hospodárstvo sa v EÚ vníma ako súčasť rozvoja vidieka a v súlade s uvedenou víziou sa preň definovali tieto hlavné ciele: Zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť lesníckeho sektora • a zlepšiť trvalo udržateľné využívanie lesníckych výrobkov a služieb – ekonomický cieľ. Udržiavať a primerane zlepšovať biologickú rozmanitosť, via-• zanie uhlíka, integritu, zdravie a odolnosť lesných ekosysté mov – ekologický cieľ. Prispieť ku kvalite života zachovaním a zlepšovaním sociál-• nych a kultúrnych dimenzií lesov a lesníctva – sociálny cieľ. Pri vypracovaní tohto NLP sa zohľadňovali lesnícko-politické do kumenty na národnej i medzinárodnej úrovni (lesnícka stratégia EÚ, akčný plán EÚ pre lesy, koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007–2013 – časť lesné hospodárstvo), ako aj ďalšie me dzinárodné záväzky SR (rezolúcie MCPFE), globálne procesy tý kajúce sa lesov (UNFF), medzinárodné dohovory: dohovor o bio logickej rozmanitosti (CBD), o zmene klímy (UN FCCC), Kjótsky protokol a pod. Predkladaný NLP, v nadväznosti na uvedené dokumenty, roz pracováva a aktualizuje priority lesného hospodárstva, poskytuje rámec pre vymedzenie vplyvov iných sektorov na lesnícku poli on “EU Forest Action Plan” was published in June 2006. General objective of the EU Forest Action Plan is to support and enhance sustain able and multi-purpose forest management. It is based on the following principles: National forest programmes as a suitable • framework for implementing international forest-related commitments; The increasing importance of global and • cross-sectoral issues in forest policy, call ing for improved coherence and coordina tion; The need to enhance the competitiveness • of the EU forest sector and good govern ance of EU forests; Respect for the principle of subsidiarity.• An Agriculture Development Policy for 2007– 2013 – Part Forestry has been worked out in Slovakia in relation to the vision and strategy of the EU Forest Action Plan (October 2005). This document formulates basic strategic objectives, targets and priorities of the agriculture sector in mid-term perspective till 2013. In accordance with the EU Forest Strategy and with the EU Forest Action Plan the Slovak Forest Policy has defined the following strategic objective: Ensuring sustainable forest management based on reasonable use of economic, ecological and social functions of the forests for development of the society and in particular for development of rural areas. In the course of preparation of the Action Plan, the Commission and the Member States have developed a common vision of forestry called: Forests for society – a long-term multifunctio nal forestry fulfilling present and future societal needs Forestry in the EU is perceived as a part of rural development and in accordance with the above-mentioned vision the following main objectives have been defined: To improve the long-term competitiveness • of the forest sector and to enhance the sus tainable use of forest products and services – economic objective. To maintain and appropriately enhance • 7 tiku, zvyšovanie povedomia o význame lesov pre spoločnosť, zainteresovanie vládnych i mi movládnych organizácií a skupín do riešenia problémov lesov a lesného hospodárstva a na riešenie sporných otázok v kompetencii rôz nych štátnych orgánov a organizácií. Základným princípom, z ktorého NLP vychádza je obhospodarovanie lesov trvalo udržateľným spôsobom. Predpokladá sa roz voj systému ekonomického zabezpečenia spo ločenskej objednávky na prírodno-ochranné a ďalšie ekologické a sociálne funkcie lesov a služby lesného hospodárstva. Výhodou je, že príprava NLP prebieha v dobe, keď Spoločenstvo začína podporovať rozvoj vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidie ka (EAFRD) a životného prostredia (LIFE+). Okrem týchto zdrojov by sa mali pri usku točňovaní cieľov a opatrení dotýkajúcich sa lesníctva využiť tiež prostriedky z podprogra mov: „Obnova a rozvoj lesného hospodárstva“, „Výskum a odborná pomoc pre udržateľné lesné hospodárstvo“ a finančné zdroje v rámci „štát nej pomoci“ v súlade s pravidlami EÚ, zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodár stve a rozvoji vidieka. V rámci medzisektoro vej spolupráce by sa mali na rozvoj lesného hospodárstva využiť ďalšie sektorové operačné programy. biodiversity, carbon sequestration, integrity, health and resil ience of forest ecosystems – ecological objective. To contribute to the quality of life by preserving and improv-• ing the social and cultural dimensions of forests – social objec tive. In the course of elaboration of this NFP, the following forest policy documents at national and international levels have been taken into account. EU Forest Strategy, EU Forest Action Plan, Agriculture Development Policy for 2007–2013 – Part Forestry, as well as other international commitments of Slovakia (MCPFE resolutions), forest-related global processes (UNFF), international conventions: Convention on Biological Diversity (CBD), Convention on Climate Change (UN FCCC), Kyoto Protocol, and others. The presented NFP in connection to these documents works out and updates the forestry priorities, provides a framework for impacts of other sectors on forest policy, increasing awareness on importance of forests for the society, involving governmental and non-governmental organisations and groups to deal with problems of forests and forest management and to solve problematic issues within competence of various state authorities and organisations. Sustainable forest management is the basic principle of the NFP. It assumes development of an economic system on satisfying the societal requirements for nature-protective and other ecological and social functions of forests and forestry services. There is the advantage that the NFP is being prepared in the time when the Community is starting to support rural development through the European Agricultural Fund for Rural Development (EAFRD) and environmental development (LIFE+). Financial resources from the sub-programmes“Renewal and development of forest management”, “Research and expert assistance for sustainable forest management” and financial resources provided in the framework of state aid in accordance with the EU rules, with the Act 274/2006 on support of agriculture and rural development should be used in order to meet the objectives and to implement the measures along with these resources. Other sectoral operational programmes should be also used to develop forest management in the framework of cross-sectoral cooperation. 8 CHARAKTERISTIKA SÚČASNÉHO STAVU LESOV A LESNÉHO HOSPODÁRSTVA NA SLOVENSKU V roku 2005 výmera lesných pozemkov dosiahla 2 006,17 tis. ha a porastovej pôdy 1 931,65 tis. ha a dlhodobo sa zvyšuje (obrázok 1). Lesnatosť bola v tom istom roku pri bližne 41 % (percentuálny podiel celkovej výmery lesných pozem kov z celkovej výmery Slovenska). Z dôvodu narastajúcich požia daviek na zabezpečovanie verej noprospešných funkcií lesov po diel hospodárskych lesov 67,7 % v porovnaní so stavom v minulosti klesá. Zvyšuje sa výmera ochran ných lesov 17,0 % a lesov osobit ného určenia 15,3 %, ktoré plnia najmä ekologické a sociálne funk cie (obrázok 3). V zastúpení drevín sa dlhodo bo presadzuje požiadavka rôzno rodosti lesných porastov. Prime raná biodiverzita zvyšuje statickú aj ekologickú stabilitu lesov. Ih ličnaté porasty zaberajú približne 31,1 %, listnaté 49,6 % a zmieša né porasty 18,7 %. Lesné ekosystémy sú domi nantnou a mimoriadne cennou súčasťou osobitne chránených území. Ich celková výmera je 1 135,27 tis. ha vrátane ochranné ho pásma, čo predstavuje 23,2 % územia Slovenska. Celková les natosť chránených území v 2.–5. stupni ochrany je 72,6 %. V súčas nosti národná sústava chránených území pozostáva z 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí (obrázok 5) a 701 maloplošných chránených území. Nezávisle od národnej sústavy, sa v spolupráci s Európskou komisiou v rámci európskej sústavy osobitne chránených úze mí – NATURA 2000, pripravuje vyhlásenie „území európskeho CHARACTERISATION OF THE CURRENT SITUATION IN FORESTS AND FOREST MANAGEMENT IN SLOVAKIA I n 2005, the area of forest lands reached 2 006.17 ths. hectares and forest stand area 1 931.65 ths. hectares and these figures are permanently increasing (Figure 1). This year, forests co vered approximately 41% of the country (share of total forest land area in total area of Slovakia). Due to increasing requirements for assuring the public functions of forests, the share of commercial forests (67.7%) is decreasing when compared to the past. The area of protection forests (17.0%) and area of special-purpose forests (15.3%) are increasing. These forests fulfil first of all ecological and social functions (Figure 3). As regards tree species compo sition, there is a long-term require ment for diversity of forest stands. Growing biological diversity posi tively affects forest stability. Coni ferous stands cover approximately 31.1%, broadleaved stands 49.6% and mixed stands 18.7%. Forest ecosystems are do minant and extremely valuable component of especially protec ted territories. Their total area is 1 135.27 thousand ha, including protection zone, which represents 23.2% of the Slovak territory. To tal coverage of protected sites by forests in the 2nd to 5th degree of protection is 72.6%. At present, the national system of protected territories consists of 9 national parks, 14 protected landscape areas (Figure 5) and 701 small-area protected territories. Separately from the national system a designation of “pro tected bird areas” and “areas of European importance” is under Obrázok 1: Vývoj výmery lesných pozemkov a porastovej pôdy Figure 1: Development of forest land area and forest stand area Obrázok 2: Rozmiestnenie lesov a lesnatosť podľa krajov Figure 2: Arrangement of forests and percentage of forest area according to counties 10–20 % 20–30 % 30–40 % 40–50 % 50–60 % Lesnatosť / Percentage of Forest area 9 významu“ a „chránených vtáčích území“. Po ich vyhlásení sa vý mera osobitne chránených území ešte zvýši. Plocha týchto území v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov, ako aj z európskeho i globálneho hľadiska je nadpriemerná. Zásoba dreva v lesných porastoch sa zvyšuje (obrázok 6) a v roku 2005 dosiahla 438,9 mil. m3 hrubiny bez kôry. Priemerná zásoba na ha je 229 m3. Na zvyšovaní zásob dreva sa podieľa naj mä nadnormálne plošné zastúpenie 50 až 90 ročných lesných po rastov (obrázok 7), spresňovanie postupov zisťovania zásob dreva a najmä uplatňovanie nových rastových tabuliek. Ťažba dreva má zvyšujúcu tendenciu (obrázok 8). V roku 2000 dosiahla vyše 6,2 mil. m3, v roku 2003 vyše 6,6 mil. m3, v roku 2004 už vyše 7,2 mil. m3 a v roku 2005 až 10,2 mil. m3, čo je rekordný ročný objem ťažby v celej histórii lesného hospodárstva na Sloven sku. Takúto vysokú ťažbu dreva spôsobilo spracovávanie kalamit ného dreva po veternej smršti z novembra 2004. Z dôvodu veľké ho rozsahu náhodných ťažieb dochádza k prekračovaniu ročného preparation in cooperation with the European Commission in the framework of the European system of protected areas NATURA 2000. After their designation the area of especially protected terri tories will even increase. The ratio of these territories to the coun try’s area or to the area of forest lands is over average in both the European and global contexts. Growing stock in forest stands is increasing (Figure 6) and in 2005 it reached the amount of 438.9 million m3 of raw wood without bark. Average growing stock per hectare is 229 m3. Incre asing growing stock is mainly caused by great share of 50–90 year old forest stands (Figure 7), by specification of process of growing stock determination and by application of new growth tables. Felling is increasing (Figure 8). In 2000, it reached the amo unt of 6.2 million m3, in 2003 over 6.6 million m3, in 2004 it was more than 7.2 million m3 and in 2005 as much as 10.2 million m3 which is an annual record in timber felling in the entire history of the Slovak forestry. Such a high rate of logging was caused by pro Obrázok 3: Vývoj výmery kategórií lesov Figure 3: Development of forest categories areas Obrázok 5: Veľkoplošné chránené územia Figure 5: Large-area protected territories NP / National Parks CHKO / Protected Landscape Areas OP NP / Protection zones Obrázok 6: Vývoj zásoby dreva spolu, ihličnatej a listnatej Figure 6: Development of total growing stock and of conifers and broadleaves Obrázok 4: Súčasné drevinové zloženie lesov Figure 4: Present tree species composition of forests 10 objemu celkovej ťažby plánovanej v platných lesných hospodárskych plánoch, a to do roku 2004 v prie mere o 11 %. Zvyšovaním ťažby dreva sa zvyšujú tržby a ekonomický po tenciál lesného hospodárstva. Prekračovaním jej plánovaného objemu z dôvodu realizácie ná hodných ťažieb sa však znižujú budúce ťažbové možnosti. Vysoký rozsah náhodných ťažieb vyplýva aj z neuspokojivého zdravotného stavu lesov vyplývajúceho najmä z vysokých imisných záťaží a ná sledného zníženia odolnostného potenciálu lesa, najmä ihličnatých porastov s prevládajúcim zastúpe ním smreka. Celkový rozsah obnovy a ume lá obnova lesných porastov má klesajúcu tendenciu. V dôsledku uplatňovania podrastového hos podárskeho spôsobu však stúpa podiel prirodzenej obnovy, a to z menej než 10 % v období ro kov 1991–2000 na 33,9 % v roku 2005. Celkový rozsah ochrany a ošet rovania mladých lesných porastov sa znižuje, a to najmä z dôvodu zvyšovania rozsahu prirodzeného zmladenia. K zníženiu realizácie ročného predpisu prečistiek v ob dobí rokov 2004 a 2005 došlo v neštátnych lesoch, ktoré ich vykonali iba na 77 % plánovanej vý mery. U štátnych lesov bol naopak zaznamenaný nárast ročného predpisu prečistiek. Zaznamenáva sa tiež pokles plošného výkonu prebierok, čo spôsobuje najmä odklad úmyselných výchovných ťažieb z dôvodu veľkého rozsahu spracovávania dreva z náhod ných ťažieb v rubných i predrubných porastoch. Preto je tiež ob jem skutočne vykonanej výchovnej ťažby dlhodobo vyšší než plá novaný. Kritická je situácia v prípade ihličnatých drevín, ktoré sa na celkovom objeme náhodných ťažieb v predrubných porastoch podieľajú vyše 90 %. Najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesníckom sektore je predaj dreva, ktorým sa zabezpečuje okolo 80 % tržieb a výnosov cessing the calamity wood after the windthrow disaster in Novem ber 2004. Annual volume of total logging planned by forest mana gement plans is exceeded due to high rate of incidental felling (till 2004 by 11% on the average). Increasing felling leads to in creasing incomes and economic potential of forest management. However, future felling possi bilities are being reduced by ex ceeding the planned volume of incidental felling. High rate of incidental felling is also caused by unsatisfactory health conditions of forests caused by high air pol lution leading to subsequent re duction of resistance of forests, in particular coniferous stands with prevalence of spruce. Total extent of both natural and artificial regeneration is decrea sing. Due to application of under growth management method the share of natural regeneration is increasing (from less than 10% in 1991–2000 to 33.9% in 2005). Total extent of protection and care of young forest stands is re ducing, mainly due to increasing extent of natural regeneration. Annual cleaning was reduced in non-state forests in 2004–2005, where it was applied only on 77% of planned area. In state forests annual cleaning was increased. The area of thinning is being also reduced which is caused in parti cular by postponing the planned tending felling due to large extent of processing the wood from incidental felling in both mature and premature stands. Therefore the volume of actually executed ten ding felling is higher than planned in a long-term perspective. Cri tical situation is in the case of coniferous tree species. Their pro portion in total volume of incidental felling in premature stands was more than 90%. The sale of timber is the most important source of revenues in the forestry sector, assuring approximately 80% of income and profit in the forestry. After 2000, export of timber from Slovakia Obrázok 7: Veková štruktúra lesov na Slovensku Picture 7: Age structure of forests in Slovakia Obrázok 8: Vývoj ťažby dreva skutočne realizovanej, únosnej a náhodnej Figure 8: Review of timber felling carried out, prescribed and incidental 11 v lesnom hospodárstve. Vývoz dreva zo Slovenska začal klesať od roku 2000, s výnimkou roku 2005, keď sa mierne zvýšil v dôsledku potreby urýchleného spracovania kalamitného dreva. V záujme zvýšenia zamestnanosti a príjmov obyvateľstva sa presadzuje spracovanie vyprodukovanej suroviny v domácom prostredí, čo potvrdzujú priemerné údaje o postupnom náraste produkcie i spotreby základných sortimentov dreva v m3 na jedné ho obyvateľa. Naďalej však nedochádza k významnejšiemu zvýše niu pridanej hodnoty vo výrobkoch z dreva. Vzťahy medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom sa rozvíjajú na profesionálnom prístupe k obchodu, partnerstvu a spolupráci. Najstabilnejším odvetvím je celulózo papierenský priemysel. Drevársky priemysel je schopný stále väč šej absorpcie dreva, očakáva sa však väčšia koncentrácia piliarskej výroby a následne aj sofistikovanejšie spracovanie piliarskych vý robkov. Lesné hospodárstvo na Slovensku sa stalo konkurencie schopnou súčasťou Európy v oblasti trhových produktov, verej noprospešných funkcií lesa a know how. Naďalej však treba presadzovať princípy ekologicko-ekonomickej udržateľnosti a zvyšovania efektívnosti lesného hospodárstva. Z porovnania hospodárskych výsledkov štátnych organizácií lesného hospodárstva v bežných cenách možno od roku 1990 po zorovať ich postupné znižovanie až po rok 2004, keď nastal obrat k ich zlepšovaniu. V sektore neštátnych lesov má vývoj hospodár skeho výsledku tendenciu postupného zlepšovania. Podpora z verejných zdrojov vykazuje trvalý pokles, s naj výraznejším znížením v rokoch 2004 a 2005. Objem podpory v stálych cenách sa v porovnaní s rokom 1990 znížil v roku 2005 na 3,3 %. Každoročné prekračovanie plánovaného objemu ťažby dreva, znižovanie podpory z verejných zdrojov, investícií (s výnimkou roku 2005), priemerného speňa ženia dreva, počtu zamestnan cov, objemu výkonov pestovnej činnosti vyvoláva reálnu obavu, že kladný hospodársky výsledok lesného hospodárstva sa dosahu je za cenu nadmernej exploatácie lesných zdrojov, najmä v dôsledku vyššieho výskytu náhodných ťa žieb. Podiel lesného hospodárstva na makroekonomike SR v roku 2005 dosiahol 0,59 %. Zhod notenie tuzemskej trhovej pro started to decrease, except for 2005, when it slightly increased due to the need to promptly process calamity wood. Processing the produced timber at national level is promoted in order to increase employment and incomes of population. This fact is confirmed by average data on gradual growth of production and consumption of basic timber assortments (measured in cubic metres per capita). However, value added in timber products has not been increased considerably yet. Relationships between the forestry and the wood processing industry are developing based on a professional approach to trade, partnership and cooperation. The pulp and paper industry is the most stable industrial sector in this respect. The wood processing industry is capable to absorb growing amount of timber, however larger concentration of wood sawing activities and more sophisticated wood production activities are expected. The forest management in Slovakia has become a competitive part of Europe in the area of market products, public-benefitial functions of forests and know-how. It is, however, necessary to further promote principles of ecological and economic sustainability and to increase effectiveness of the forestry sector. Comparing economic results of the state forestry organisations in current prices after 1990 shows their gradual decrease till 2004 when these results started to improve. In the sector of non-state forests the economic results are gradually improving. Support from public sources is still decreasing with the most considerable fall registered in 2004 and 2005. When compared to 1990, the amount of support in permanent prices was reduced in 2005 to 3.3%. The annual exceeding of a planned felling volume, reducing support from public sources, reducing investments (except for 2005), decrease of income from wood processing, decrease of staff and reduction of cultivation activities lead to the concern that positive economic results of for estry are being reached only at the cost of overexploitation of forest sources, mainly due to higher oc currence of incidental felling. The share of forestry in the Slovak macroeconomy reached 0.59% in 2005. Domestic timber production in the wood process ing industry reached a value of SKK 20.7 billion, which is 1.4% of gross domestic product (GDP). The share of forestry and wood processing sectors, including Obrázok 9: Podiel hrubého domáceho produktu lesného hospodárstva na HDP hospodárstva SR (HDP H) Figure 9: The share of gross domestic product of forestry on GDP of Slovak econo my (GDP E) 12 dukcie dreva v odvetviach rezortu drevospracujúceho priemyslu predstavovalo čiastku okolo 20,7 mld. Sk, t. j. 1,4 % hrubého do máceho produktu (HDP). Podiel odvetví lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu vrátane čiastky úžitkov verej noprospešných funkcií lesa by znamenal v roku 2005 3,3 % na HDP SR. Usporiadanie vlastníctva lesov (obrázok 10) v zmysle reštituč ných zákonov sa doposiaľ neukončilo. Zostáva vysporiadať najmä drobné súkromné vlastníctvo. Ukončenie bude možné až po od stránení existujúcich legislatívnych, technických a ekonomických bariér. benefits from public functions of forests, would constitute 3.3% of GDP in 2005. Arrangement of ownership of forests (Figure 10) in accordance with the restitution Acts has not been completed yet. It still remains to put in order small private ownership. Completion will be possible after removing legislative, technical and economic barriers. Obrázok 10: Vlastníctvo lesov na Slovensku Figure 10: Forest ownership in Slovakia 13 ŠTRUKTÚRA NÁRODNÉHO LESNÍCKEHO PROGRAMU Strategický cieľ 1: Podpora ekologického obhospodarovania lesov Priorita 1: Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch• Priorita 2: Podporovať rozvoj a využívanie environmentálne • vhodných technológií a techniky Priorita 3: Podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie • biodiverzity Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať pri-• spôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov • Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov• Strategický cieľ 3: Zlepšovanie kvality života Priorita 7: Zachovávať a zlepšovať ochranné funkcie lesov• Priorita 8: Zvyšovať príspevok lesov a lesníctva do rozvoja eko-• nomiky vidieka Strategický cieľ 4: Zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti Priorita 9: Zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť a ekono-• mickú životaschopnosť multifunkčného lesníctva Priorita 10: Podporiť výskum a technologický rozvoj na zlepše-• nie konkurencieschopnosti odvetvia lesného hospodárstva Priorita 11: Zhodnocovanie a marketing lesných nedrevných • produktov a služieb Priorita 12: Podpora využívania lesnej biomasy na výrobu • energie Priorita 13: Podporovať spoluprácu vlastníkov lesov a skvalit-• ňovať vzdelávanie a odbornú prípravu v lesníctve Strategický cieľ 5: Posilňovanie kooperácie, koordinácie a komuni kácie Priorita 14: Zabezpečiť implementáciu medzinárodných zá-• väzkov, týkajúcich sa lesov a lesného hospodárstva pri realizá cii cieľov národného lesníckeho programu Priorita 15: Posilňovať medzirezortnú spoluprácu a koordi-• náciu medzi politikami ovplyvňujúcimi lesy a lesné hospodár stvo Priorita 16: Zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb • vlastníkov lesa a spoločnosti Priorita 17: Podporovať využívanie dreva z lesov obhospoda-• rovaných trvalo udržateľným spôsobom Priorita 18: Podporovať environmentálne vzdelávanie a syste-• matickú prácu s verejnosťou s cieľom dosiahnutia pozitívnej zmeny v chápaní významu lesného hospodárstva u verejnosti STRUCTURE OF THE NATIONAL FOREST PROGRAMME Strategic Objective 1: Support of ecological forest management Priority 1: To support nature friendly forest management• Priority 2: To support the development and use of environmen-• tally friendly technologies Priority 3: To support conservation, improvement and en-• hancement of biodiversity Strategic Objective 2: Improvement and protection of the environ ment Priority 4: To mitigate consequences of climate change and to • support adaptation of forests to impacts of climate change Priority 5: To strengthen forest protection• Priority 6: To develop forest monitoring• Strategic Objective 3: Improving quality of life Priority 7: To conserve and improve protective functions of • forests Priority 8: To increase contribution of forests and forestry to • development of rural economy Strategic Objective 4: Increasing long-term competitiveness Priority 9: To increase long-term competitiveness and eco-• nomic viability of multifunctional forestry Priority 10: To support research and technological development • in order to improve competitiveness of the forestry sector Priority 11: Valuation and marketing of forest non-wood prod-• ucts and services Priority 12: To support the use of forest biomass to produce • energy Priority 13: To support cooperation of forest land owners and • to improve education in forestry Strategic Objective 5: Strengthening cooperation, coordination and communication Priority 14: To ensure implementation of international com-• mitments related to forests and forestry in pursuing the objec tives of the National Forest Programmes Priority 15: To strengthen cross-sectoral cooperation and co-• ordination among policies affecting forests and forestry Priority 16: To meet justified interests and needs of forest land • owners and of the society Priority 17: To support the use of wood from forests managed • in sustainable way Priority 18: To support environmental education and system-• atic work with the public in order to achieve a positive change in perception of forestry by the public 14 15 STRATEGICKÝ CIEĽ PODPORA EKOLOGICKÉHO OBHOSPODAROVANIA LE SOV (Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch, zvýšenie využívania environmentálne vhodných technológií a techni ky, prirodzenej obnovy lesa, inovatívnych výrobných postupov a metód, podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie bio diverzity) Priorita 1: Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch Prírode blízke hospodárenie v le soch je jednou z ciest k trvalo udržateľnému využívaniu lesov. Zvyšovanie ekologickej stabili ty a biologickej rozmanitosti je predpokladom zabezpečenia pl nenia mimoprodukčných a pro dukčných funkcií lesov. Koncep cia multifunkčného lesníctva na základe prírode blízkeho hos podárenia najlepšie zodpovedá rozmanitým ekologickým, eko nomickým a sociálnym potrebám v strednej Európe. Cieľom prírode blízkeho hos podárenia je vytvorenie funkčne integrovaného, ekologicky sta bilného a ekonomicky prosperu júceho lesného hospodárskeho systému. V minulosti sa zmenila štruktúra lesov, čo viedlo k naru šeniu ich statickej a ekologickej stability. Zhoršený zdravotný stav lesov a výšená agresivita škodli vých činiteľov v dôsledku klima tickej zmeny spôsobujú vysoký objem náhodných ťažieb najmä ihličnatých drevín. Naproti tomu, väčšinu lesov na Slovensku mož no klasifikovať ako prírodné (49 %) a prirodzené (48,8 %). Pralesy sa nachádzajú na výmere približne 24 tis. ha (1,2 %) a plan táže na 19 tis. ha (1 %) (obr. 11). 1 STRATEGIC OBJECTIVE SUPPORT OF ECOLOGICAL FOREST MANAGEMENT (To support nature friendly forest management, to increase the use of environmentally friendly technologies, natural forest regeneration, innovative production procedures and methods, to support conservation, improvement and enhancement of biodiversity) Priority 1: To support nature friendly forest management Nature friendly forest manage ment is one of ways towards sus tainable forest use. Increasing ecological stability and biologi cal diversity is a precondition to ensure the fulfilment of non production and production func tions of forests. The concept of multi-function forestry based on the nature-friendly management corresponds to diverse ecological, economic and social needs of Cen tral Europe. The objective of nature friendly management is creation of a functionally integrated, eco logically stable and economically profitable forest economic system. The forest structure has changed which led to changes in their static and ecological stability. Worsened health conditions of forests and increased aggressiveness of inju rious agents due to climate change cause a high volume of incidental felling, in particular of coniferous trees. Despite this, most of Slovak forests can be classified as natural (49%) and semi-natural (48.8%). Forests undisturbed by man can be found on the area of approxi mately 24 thousand ha (1.2%) and plantations on 19 thousand ha (1%) (Figure 11). Obrázok 11: Prirodzenosť lesov na Slovensku Figure 11: Naturalness of forests in Slovakia Obrázok 12: Vývoj plánovaného podielu hospodárskych spôsobov Figure 12: Development of the planned share of the silvicultural systems 16 Úlohou prírode blízkeho hos podárenia je dosiahnutie vhodnej druhovej, vekovej a priestorovej štruktúry lesných porastov. V sú časnosti chýba moderná stratégia prírode blízkeho, ako aj ekono micky efektívneho pestovania le sov. Z hľadiska pestovania lesov a lesníckej ekonomiky sa doposiaľ dostatočne nekvantifikovali aspek ty (ukazovatele) prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Tieto sku točnosti komplikujú jeho uplatňo vanie v praxi lesného hospodár stva. V súčasnosti sa prírode blízke hospodárenie presadzuje najmä väčším uplatňovaním podrasto vého hospodárskeho spôsobu, obnovou lesa drevinami zodpove dajúcimi stanovištným pomerom. zvyšovaním podielu prirodzenej obnovy (obrázok 13) a pod. Z uvedených dôvodov treba vy pracovať stratégiu prírode blízke ho hospodárenia v lesoch a v rámci nej formulovať alternatívne kon cepcie pestovania lesov: klasickú a technickú. Klasická koncepcia by mala byť založená na využívaní autochtónnych drevín, s cieľom zvyšovania odolnostného poten ciálu, ekologickej stability a biodi verzity, ako aj znižovania nákladov prostredníctvom racionálneho využívania prírodných procesov. Technická koncepcia bude vychá dzať predovšetkým z ekonomicky motivovanej voľby drevín. Uplat ňovať by sa mala v lesných plantá žach s cieľom dosiahnutia maxi málnej produkcie dreva z dôvodu zvyšovania jeho potreby a v oblas tiach málo významných z hľadiska ochrany prírody a krajiny, resp. pri zalesňovaní poľnohospodársky ne využívanej pôdy. The task of the nature-friendly management is to achieve a proper tree species, age and spatial struc ture of forest stands. At present, a modern strategy of nature-friend ly, economically viable silviculture is missing. From the point of view of silviculture and forestry econo my, aspects (indicators) of nature friendly forest management have not been quantified sufficiently yet. These facts complicate its applica tion in forestry practice. Currently, the nature-friendly management is applied via larger application of shelterwood management system, via regeneration of forests by tree species corresponding to site con ditions, by increasing the share of natural regeneration (Figure 13), etc. Because of these facts it is necessary to work out a strategy of nature-friendly forest manage ment which would include for mulation of alternative concepts of silviculture: classic and techni cal. The classic concept should be based on using autochthonous tree species with the aim to increase resistance potential, ecological stability and biodiversity as well as to reduce costs by the rational use of natural processes. The technical concept will be based mainly on an economically motivated selection of tree species. It should be applied on forest plantations with the aim to achieve a maximal timber pro duction due to growing demand for timber and in the areas which are not very important from the point of view of nature and land scape protection or during affor esation of land which is not used agriculturally.Obrázok 13: Vývoj obnovy lesa Figure 13: Development of forest regeneration 17 Hlavné problémy: Absencia stratégie prírode blízkeho a ekonomicky efektívneho • pestovania lesov. Nepriaznivá veková a priestorová štruktúra lesov pri relatívne • vhodnom drevinovom zložení. Relatívne vysoký podiel nestabilných ihličnatých porastov • (približne 30 %). Nepriaznivý zdravotný stav lesov najmä ihličnatých drevín • a vysoký rozsah náhodných ťažieb, ktoré znemožňujú realizá ciu obnovných rubov podrastového hospodárskeho spôsobu v plánovanom rozsahu. Nedostatočná kontrola hospodárenia v lesoch s ohľadom na • špecifiká podrastového hospodárskeho spôsobu – na dosiah nutie požadovaného prirodzeného zmladenia pri uplatňovaní clonných rubov. Rámcové ciele: Vytváranie zdravých, ekologicky stabilných a biologicky diver-• zifikovaných lesných ekosystémov, ako základný predpoklad trvalo udržateľného hospodárenia v podmienkach synergické ho pôsobenia škodlivých činiteľov a predpokladanej klimatic kej zmeny. Vypracovanie stratégie prírode blízkeho a ekonomicky efek-• tívneho pestovania lesov, vrátane kvantifikácie aspektov (uka zovateľov) prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, z hľadiska pestovania lesov, lesníckej ekonomiky a hospodárskej úpravy lesov. Jej uplatňovaním vytváranie podmienok na znižovanie objemu náhodných ťažieb. V spolupráci s Ministerstvom životného prostredia vytvárať • zdroje na realizáciu prírode blízkeho obhospodarovania lesov, v ktorých je prioritná funkcia ochrany prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskor ších predpisov. Vytvorenie podmienok na uplatňovanie prírode blízkeho • a ekonomicky efektívneho pestovania lesov. Priorita 2: Podporovať rozvoj a využívanie environmentálne vhodných technológií a techniky Uplatňovanie technológií v lesníctve, zásady ťažby, sústreďovania dreva a z toho vyplývajúce povinnosti vykonávateľov prác v oblasti dodržania ekologických princípov sa definujú v zákone o lesoch, ktorý stanovuje ekologické limity ich použitia tak, aby nedochá dzalo k poškodeniu lesných pozemkov a povinnosti napraviť vzniknuté škody. Súčasné strojno-technologické vybavenie organizácií hospo dáriacich v lesoch a subjektov poskytujúcich služby v oblasti ťažby, manipulácie, sústreďovania, dopravy a ostatných mechanizova Main problems: Absence of a strategy of nature friendly and economically ef-• fective silviculture. Unfavourable age and spatial structure of forests under condi-• tions of relatively proper tree species composition. Relatively high share of unstable coniferous stands (approxi-• mately 30%). Unfavourable health conditions of forests, in particular of co-• niferous trees, and high extent of incidental felling which do not allow application of regeneration felling by the shelter wood management system in planned extent. Insufficient control of forest management with regard to spe-• cific nature of shelterwood management system – in order to achieve required natural regeneration under application of shelterwood felling. Framework objectives: Creation of healthy, ecologically stable and biologically diver-• sified forest ecosystems as a basic condition of sustainable management under the conditions of synergic effects of injuri ous agents and expected climate change. Elaboration of a strategy of nature-friendly and economically • effective silviculture, including quantification of aspects (indi cators) of nature-friendly forest management from the point of view of silviculture, forestry economy and forest management; creation of conditions for reduction of incidental felling. In cooperation with the Ministry of the Environment of the Slo-• vak Republic to create resources for the application of nature friendly forest management with priority of nature protection in accordance with the Act 543/2002 on nature and landscape protection as amended. Creation of conditions for determining nature-friendly and • economically effective silviculture. Priority 2: To support the development and use of environmen tally friendly technologies Application of technologies in forestry, principles of felling, timber skidding and obligations resulted for the staff responsible for compliance with ecological principles are defined in the Forest Act laying down ecological limits so that forest stands are not damaged. The current machinery and technological equipment of forest management organisations and of subjects providing services in the area of felling, manipulation, skidding, transportation and other mechanised activities mostly do not correspond to the needs of 18 ných činností prevažne nezodpo vedá potrebám rozvoja moderných ekologických technológií. V sústre ďovaní dreva sú problémom úniky ropných látok spôsobené najmä opotrebovanosťou prostriedkov. Veľká časť používanej techniky je fyzicky a morálne zastaraná. Hlavnými príčinami tohto stavu sú najmä: nedostatok vlast ných finančných zdrojov na nákup modernej techniky a odkázanosť na dovozy strojov a zariadení zo zahraničia. Určitým prínosom bol príchod zahraničných firiem s lepším strojovým vybavením na Slovensko v súvislosti s likvidá ciou vetrovej kalamity z novembra 2004. Pri práci s motorovými píla mi sa už používajú takmer výluč ne biologicky rýchlo rozložiteľné oleje. Platí to aj pre harvestery pri strojovej ťažbe dreva. Nedostatočná hustota a kvalita lesnej cestnej siete spôsobuje ná rast vzdialenosti približovania dre va z plochy jeho ťažby na odvozné miesto. Z týchto dôvodov prevažu je kmeňová metóda ťažby a trakto rové sústreďovanie dreva, čím sú obmedzené možnosti efektívneho použitia viacoperačných ťažbo vých strojov, lesníckych lanoviek a tiež možnosti komplexného vyu žitia vyťaženého dreva. Významný vplyv na uplatnenie technológií ťažby a sústreďovania dreva má aj vysoký podiel náhodných ťažieb, najmä v dôsledku vetrových ka lamít a iných abiotických škodlivých činiteľov. Hlavné problémy: Veľká časť používanej techniky v mechanizovaných činnos-• tiach je zastaraná a opotrebovaná; nezodpovedá potrebám rozvoja moderných environmentálnych technológií. Nedostatok finančných zdrojov na nákup modernej techniky.• Nedostatočná hustota a kvalita lesnej cestnej siete v niekto-• rých oblastiach. Nízky objem sústreďovania dreva lanovkami.• development of modern ecological technologies. In the area of timber skidding there is a problem with leakage of oil substances due to obsolete machinery. A large part of machinery is physically old and outdated. The main reasons of this situ ation include: lack of internal fi nancial resources to buy modern technologies and dependence on import of machinery and equip ment from abroad. Foreign com panies with better machinery and equipment coming to Slovakia in relation to the windthrow disaster in November 2004 contributed to renewal of technology. Biologi cally quickly degradable oil is used almost exclusively in engine saws. This applies also for harvesters during mechanised timber felling. Insufficient density and poor quality of forest road network lead to growing distances for timber skidding from the felling place to the hauling place. For these rea sons the stem method of felling and tractor skidding of timber to the hauling place are prevailing. This is limiting possibilities for the effective use of multi-operation harvesting machinery, forest ca bleways and other opportunities of timber use. High share of inci dental timber felling, mainly due to wind calamities and other abiotic injurious factors, has also an important impact on application of felling technology and timber skidding. Main problems: A large part of technology used in mechanised activities is ob-• solete and does not correspond to the needs of development of modern environmental technologies. Lack of financial resources to buy modern technology.• Insufficient density and poor quality of forest road network in • some areas. Low volume of skidding of timber by cableways.• Obrázok 14: Vývoj investícií, investičných dotácií a čistých investícií v lesnom hospodárstve SR Figure 14: Survey of investments, investment subsidies and net investments in Slovak forestry 19 Obmedzené možnosti použitia viacoperačných ťažbových • strojov. Rámcové ciele: Zvyšovanie technickej a technologickej úrovne lesného hospo-• dárstva, s ohľadom na ekologické princípy v celom výrobnom procese, rešpektovať zásady minimálneho poškodenia poras tu, pôdy, vody a ovzdušia a vytvorenie priaznivých podmienok pre prácu ľudí, najmä v ťažbovo-výrobnom a dopravnom pro cese. Zabezpečovanie primeranej dopravnej prístupnosti lesov, kto-• rej rozšírenie uskutočňovať s ohľadom na zásady ekologického obhospodarovania lesov. Pri výstavbe lesnej dopravnej siete vytvoriť podmienky na používanie technológií maximálne šet riace prírodné prostredie. Priorita 3: Podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity Zachovanie, ochrana a primerané zvyšovanie biologickej diverzity v lesoch je základom pre ich trvalo udržateľné obhospodarovanie. V akčnom pláne EÚ pre lesy sa konštatuje, že „veľká časť biodi verzity v EÚ je ochudobnená a stále sa znižuje, preto sa treba za merať na zastavenie straty biodiverzity obnovou prírodných stano víšť a prirodzených ekosystémov“. Podľa rezolúcie H2 ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe by „ani nedostatok úplnej vedeckej istoty by nemal byť dôvodom na odkladanie takýchto opatrení“. Na Slovensku je v platnosti Národná stratégia ochrany biodiverzity a akčný plán na jej implementáciu do roku 2010. Ochrana biodiverzity sa prioritne zabezpečuje v lesoch s pre vládajúcimi ekologickými a sociálnymi funkciami, t. j. v lesoch ochranných, osobitného určenia a chránených územiach. Dote rajšie spôsoby hospodárenia v lesoch Slovenska umožnili zacho vanie hodnotných spoločenstiev a prírode blízkych ekosystémov, ktoré sa stali súčasťou osobitne chránených území na národnej úrovni. Nezávisle od národnej sústavy chránených území sa bu duje ich súvislá európska sústava – NATURA 2000. K zachovaniu a ochrane bi odiverzity prispievajú opatrenia realizované na ochranu lesných genetických zdrojov. Slovensko sa zúčastňuje na činnosti programu EUFORGEN a pristúpilo k Sché me OECD pre lesný reprodukčný Limited opportunities for using multi-operation harvesting • machinery. Framework priorities: Increasing technical and technological level of forest manage-• ment with regard to ecological principles in the entire produc tion process, respecting principles of minimal damage to for est stand, soil, water and air and creating proper conditions for the work of the staff, in particular in harvesting, production and transport sectors. Ensuring a reasonable transport accessibility of forests, in-• creasing the accessibility with due regard to the principles of ecological forest management. When building a forest road network it is necessary to create conditions for using environ mentally friendly technologies. Priority 3: To support conservation, improvement and en hancement of biodiversity Conservation, protection and reasonable enhancement of bio logical diversity in forests are a basis of sustainable forest man agement. The EU Forest Action Plan mentions that “much of the EU biodiversity is impoverished and still declining, accelerated ac tion at Community and Member State level is required to restore habitats and natural ecosystems”. Pursuant to the Resolution H2 of the Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe “lack of full scientific certainty should not be a reason for postponing such measures”. The National Strategy of Biodiversity Protection and the Action Plan for its implementation by 2010 are in force in Slovakia. Protection of biodiversity is ensured primarily in the forests with prevailing ecological and social functions, i.e. in the pro tection, special-purpose forests and in protected territories. The previous methods and intensity of forest management in Slovakia have allowed the conservation of valuable communities and eco systems close to the nature which have become a part of specially protected areas on the national level. Independently from the na tional system of protected areas a European system of these terri tories – NATURA 2000 – is being built. Conservation and protection of biodiversity is supported by measures implemented in order Obrázok 15: Porovnanie pôvodného, súčasného a výhľadového (cieľového) drevi nového zloženia lesov na Slovensku Figure 15: Comparison of natural, actual and target tree species composition in Slo vakia 20 materiál, ktorú oficiálne uplatňuje od roku 2001. Prírode blízke hospodárenie sa presadzuje tiež v lesoch hospodárskych. Hlavné problémy: Absencia systému finančného zabezpečenia spoločenskej ob-• jednávky na prírodno-ochranné a ďalšie ekologické a sociálne funkcie lesov a služby lesného hospodárstva. Nesúlad medzi ustanoveniami všeobecne záväzných právnych • predpisov na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody v oblasti starostlivosti o lesy v chránených územiach. Absencia diferencovaných prevádzkových smerníc na zabez-• pečenie starostlivosti o lesy v chránených územiach. Nepriaznivý stav lesných ekosystémov v značnej časti malo-• plošných chránených území a ochranných lesov. Rámcové ciele: Zachovať a v odôvodnených prípadoch primerane zlepšovať • biologickú diverzitu v lesoch s prevládajúcimi ekologickými a sociálnymi funkciami. Zachovať biologické zdroje lesov, ich genetickú, druhovú • a eko systémovú diverzitu, ako aj ich trvalo udržateľné využíva nie na zakladanie nových lesných porastov, zachovávať všetky súčasti a zložky lesných ekosystémov v pomere, ktorý prispeje k zachovaniu, zlepšovaniu a zvyšovaniu biodiverzity. Vytvoriť právne, technické a ekonomické predpoklady na ak-• tívnu diferencovanú starostlivosť o lesné ekosystémy v chráne to protect forest gene pools. Slovakia participates in the EUFOR GEN programme and has acceded to the OECD scheme for for est reproduction material applied since 2001. The nature-friendly management is being supported also in the commercial forests. Main problems: Absence of a system to financially assure the social demand • for nature protection and other ecological and social functions and services of forest management. Disharmony between the provisions of generally binding le-• gal instruments in the forestry sector and the provisions in the area of nature protection in forests in the protected territories. Absence of differentiated operational directives to assure for-• est management in the protected territories. Adverse conditions of forest ecosystems in a considerable part • of the special-purpose and the protection forests, including protected territories. Framework objectives: To maintain and, if justified, to enhance biological diversity in • the forests with prevailing ecological and social functions. To maintain biological sources of forests, their genetic and • ecosystem diversity, to use them in a sustainable way to found new forest stands, to maintain all components of forest eco systems in proportion contributing to conservation, protec tion and enhancement of biodiversity. Obrázok 16: Drevinové zloženie lesov Slovenska Figure 16: Tree species composition of forests in Slovakia 21 ných územiach v závislosti od ich prirodzenosti a zachovalosti, na ochranu, udržanie a zlepšenie stavu biotopov, druhov a pro cesov, ktoré v nich prebiehajú (prehodnotenie rozsahu chrá nených území, riešenie vzťahu medzi lesným hospodárstvom a ochranou prírody a krajiny, zosúladením všeobecne záväz ných právnych predpisov, financovanie osobitného režimu hospodárenia v chránených územiach, náhrada ujmy a pod.). Vytváranie podmienok pre zachovanie, zlepšovanie a zvyšova-• nie biodiverzity v hospodárskych lesoch (napr. hospodárske spôsoby, ponechanie drevnej hmoty) prostredníctvom Akčné ho plánu. To create legal, technical and economic conditions for active, • differentiated forest ecosystem management in protected ar eas, depending on their naturalness and state of conservation, for protection, maintenance and enhancement of biotopes, species and processes in these forest ecosystems (re-assessing the extent of protected territories, resolving the relationship between forestry on one hand and nature and landscape pro tection on the other hand, harmonisation of generally binding legal instruments, funding the special regime of management in protected territories, compensation for property losses, etc.). To create conditions to conserve, improve and enhance bio-• diversity in the commercial forests (e.g. silvicultural systems, maintaining wood mass) through an Action Plan. 22 23 2STRATEGICKÝ CIEĽ ZLEPŠOVANIE A OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA (Udržiavanie a primerané zlepšovanie biodiverzity, viazania uhlíka, integrity, zdravotného stavu a odolnosti lesných eko systémov) Zachovanie produkčnej kapacity, odolnosti a biologickej rozma nitosti, vrátane viazania uhlíka sú rozhodujúcimi činiteľmi pre zabezpečenie zdravých lesných ekosystémov, ktoré sú zasa spätne dôležité pre zdravú spoločnosť a hospodárstvo. Akčný plán EÚ pre lesy Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať pri spôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny Predpokladaná klimatická zmena sa považuje za jednu z najváž nejších hrozieb trvalo udržateľného rozvoja s nepriaznivými do padmi na životné prostredie, zdravie človeka, potravinovú bezpeč nosť, prírodné zdroje a infraštruktúru. Dokázalo sa, že zvyšovanie koncentrácií antropogénne produkovaných skleníkových plynov v atmosfére spôsobuje zmeny klímy a že na zmiernenie jej dopadov treba realizo vať vhodné opatrenia. Lesné ekosystémy môžu absorbova ním kysličníka uhličitého a jeho usklad nením vo vegetácii a v pôde významne ovplyvňovať priebeh a rozsah klimatickej zmeny. V globálnom meradle sa odlesňo vanie podieľa približne 20 % na celkových emisiách kysličníka uhličitého. Lesnícka stratégia EÚ uvádza, že zmierňovanie klimatickej zmeny možno najlepšie do siahnuť prostredníctvom zvyšovania existujúcich zásob uhlíka v lesných eko systémoch a podporou využívania biomasy a drevných produk tov. Realizáciou vhodných lesníckych adaptačných a mitigačných opatrení na viazanie uhlíka môže lesné hospodárstvo významne prispieť k plneniu záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. V dôsledku globálnych zmien klímy sa bude pravdepodobne zvyšovať výskyt extrémnych klimatických javov, sucha, záplav, extrémne vysokých a nízkych teplôt. Dôjde k hynutiu menej odol ných a na stabilitu prostredia náročnejších drevín. Klimaxové spo ločenstvá budú ustupovať pionierskym drevinám; prežívať budú iba odolnejšie populácie cieľových drevín. STRATEGIC OBJECTIVE IMPROVEMENT AND PROTECTION OF THE ENVIRONMENT (Maintenance and appropriate enhancement of biodiversity, sequestration, integrity, health condition and resilience of forest ecosystems) Maintaining productive capacity, resilience and biological diversity, are key factors in ensuring a healthy forest ecosystems. This, in turn, is essential for healthy society and economy. EU Forest Action Plan Priority 4: To mitigate consequences of climate change and to support adaptation of forests to impacts of climate change Expected climate change is considered to be one of the most seri ous threats to sustainable development with adverse impacts on the environment, human health, food supply safety, natural re sources and infrastructure. It has been proved that increasing con centration of anthropogenic greenhouse gases in the atmosphere causes climate changes which requires proper measures to be implemented in order to mitigate the climate change con sequences. Forest ecosystems can absorb carbon dioxide and store it in soil and vegetation and affect so the process and the extent of climate change. In the global scale the deforestation is responsible for approxi mately 20% of total carbon dioxide emis sions. The EU Forest Strategy mentions that mitigation of climate change can be most easily achieved via increasing existing reserves of carbon in forest eco systems and by providing support to the use of biomass and wood products. By implementing proper forestry adaptation and miti gation measures in the area of carbon sinking the forest manage ment can considerably contribute to meeting the Kyoto Protocol commitments. Occurrence of extreme climate phenomena, droughts, floods, extremely high and low temperatures will be probably more frequent due to global changes of climate. Less resistant tree species and species more dependent on stability of the environment will become extinct. Climax communities will yield 24 Ukončením riešenia úlohy vý skumu a vývoja „Vplyv globálnej kli matickej zmeny na lesy Slovenska“ v roku 2007 by mali byť na Sloven sku vytvorené základné metodické predpoklady a postupy manažmentu lesníctva v podmienkach klimatickej zmeny. V rámci uvedenej úlohy sa rieši najmä problematika: dôsledkov klimatickej zmeny na lesné ekosysté my; monitorovania bilančných zmien uhlíka v lesných ekosystémoch; stra tégia ochrany lesa proti komplexu škodlivých činiteľov v podmienkach klimatickej zmeny; opatrenia vyplý vajúce z podpisu Kjótskeho protokolu pre sektor lesného hospodárstva. Hlavné problémy: Absencia regionálnych scenárov • klimatického vývoja a predpokla daných dopadov na lesné ekosys témy. Rámcové ciele: Zvyšovanie zásob uhlíka v lesných • ekosystémoch prostredníctvom realizácie lesníckych opatrení (zachovanie, nahradenie uhlíka). Prispôsobovanie štruktúry lesov predpokladaným dopadom • klimatickej zmeny realizáciou adaptačných opatrení. Vytvorenie podmienok pre uplatňovanie prírode blízkeho • a ekonomicky efektívneho pestovania lesov. Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov Akčný plán EÚ pre lesy uvádza, že „znečistenie ovzdušia, biotické činitele, lesné požiare majú značný vplyv na ekologické podmienky a produkčnú kapacitu lesov v EÚ. Globálne otepľovanie a klima tická zmena spôsobili zvýšenie potenciálnych nosičov škodlivých organizmov a inváznych druhov. Ochrana lesov proti biotickým a abiotickým škodlivým činiteľom je jednou z hlavných priorít politiky v oblasti lesného hospodárstva“. Dôsledkom pôsobenia škodlivých činiteľov sú náhodné ťažby dreva, ktoré majú od roku 1950 stúpajúcu tendenciu (v prvom de saťročí, do roku 1960 bol ich objem v priemere menší ako 1 mil. m3 ročne, v ostatnom období, presahujú ročne 3 mil. m3). Na ná hodných ťažbách sa najviac podieľajú abiotické škodlivé činitele, potom biotické a antropogénne. ground to pioneer tree species. Only populations of more resistant species will survive. Basic methodology and proce dures for forest management under conditions of climate change should be created by completing the research and development project „Impact of climate change on forests of Slovakia“ in 2007. This project is aimed mainly at following issues: consequences of climate change on forest ecosystems, monitoring of changes in carbon bal ance in forest ecosystems, strategy of forest protection against injurious agents under conditions of climate change, measures resulted from the Kyoto Protocol for the forestry sector. Main problems: Absence of regional scenarios of • climate development and scena rios of expected impacts on forest ecosystems Obrázok 17: Zmena vhodnosti klimatických podmienok pre výskyt a rast smreka Figure 17: Changes of climatic conditions favourable to growth of Norway spruce roky / years 1951–1980 Prognóza / Prognosis roky / years 2031–2060 Framework objectives: Increasing the carbon store in forest ecosystems through fore-• stry measures (maintenance, replacement of carbon). Adapting the forest structure to expected climate change con-• sequences through implementation of adaptation measures. Creating conditions for application of nature-friendly and eco-• nomically effective silviculture. Priority 5: To strengthen forest protection The EU Forest Action Plan mentions that “Forest fires, biotic agents and atmospheric pollution have a sizeable influence on the ecological condition and productive capacity of forests in the EU. Global trade and climate change have increased the potential vectors for harmful organisms and invasive species. Protection of forests against biotic and abiotic agents is one of the main priorities of forest policy”. Injurious agents lead to incidental timber felling. The incidental felling has had a growing tendency since 1950 (in the first decade, till 1960, its volume was lower than 1 million m3 per year on the average; recently this figure exceeds 3 million m3). Incidental felling is caused mainly by abiotic injurious agents, followed by biotic and anthropogenic. 25 Veľmi závažným problémom je znižujúca sa vitalita niektorých drevín označovaná ako „hromad né hynutie“. V minulosti to bola jedľa, brest a dub dnes je to najmä smrek. Hromadné odumieranie smrekových porastov, ktoré sa za čalo prejavovať v druhej polovici minulého storočia patrí v súčas nosti medzi najvážnejšie problémy lesného hospodárstva. V minulosti sa hynutie lesov dávalo do súvisu najmä s imisiami. Dnes sa tento problém chápe v širších súvislos tiach pričom sa zvýšený význam pripisuje pôsobeniu klimatickej zmeny. V dôsledku nej dochádza k zvyšovaniu agresivity škodlivých činiteľov, inváziám, nežiaducim zmenám biodiverzity, znižovaniu celkovej stability lesných ekosysté mov a k ich rozpadu. Hlavné problémy: Častá recidíva vetrových polo-• mov spôsobujúcich ako lokálne tak aj veľkoplošné poškodenie porastov s následnými problé mami so spracovaním kalamit nej hmoty a výskytom sekun dárnych škodcov. Chradnutie a hynutie mladších • aj starších smrekových poras tov prejavujúce sa žltnutím a opadom ihličia vyvolané klima tickými extrémami, imisiami pôsobiacimi v minulosti a zvyšu júcou sa agresivitou podkôrnikov a podpňoviek. Rozpad smrečín na hornej hranici lesa spôsobený prestarnu-• tím porastov, klimatickými zmenami a zvyšujúcou sa agresivi tou podkôrnikov a podpňoviek. Gradácie listožravých druhov škodcov najmä mníšky veľko-• hlavej. Zvyšovanie rizika invázií v dôsledku klimatických zmien. Ako • príklad možno uviesť lykožrúta severského alebo chradnutie borovice čiernej v dôsledku pôsobenia hubových ochorení s in váznym charakterom. Konflikty a rozpory pri uplatňovaní platných právnych pred-• pisov ochrany lesa s požiadavkami ochrany prírody pri riešení kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany prírody. Reducing vitality of some tree species, usually named as “mass decay”, is a very important prob lem. In the past the victim of this phenomenon used to be fir, elm, oak, today it is in particular Nor way spruce. Mass decay of spruce stands, which started in the sec ond half of the previous century, belongs to the most serious prob lems of forestry. In the past, the forest decay used to be connected to air pollution. Currently, this problem is addressed in a broader context, while growing importance is attributed to climate change. Cli mate change leads to increasing aggressiveness of injurious agents, invasions, undesirable changes in biodiversity, reduction of overall stability of forest ecosystems and their destruction. Main problems: • Frequent occurrence of windbre akages causing both local and large-area damage of stands with subsequent problems to process calamity timber with secondary pests. Decline and decay both of young-• er and older spruce stands which is demonstrated by yellow, fall Obrázok 18: Vývoj objemu kalamitného dreva vzniknutého v dôsledku pôsobe nia škodlivých činiteľov Figure 18: Development of volumes of incidental felling due to effect of damaging factors Obrázok 17: Zastúpenie nestabilných smrečín je v lesoch Slovenska pomerne vysoké Figure 17: The proportion of unstable Norvay spruce stands is relatively high in Slovak forests ing needles due to climate extremes, air pollution and increas ing aggressiveness of bark beetles and honey fungus. Disintegration of Norway spruce stands in the upper limit • of forests caused by ageing of stands, climate change and in creasing aggressiveness of bark beetles and honey fungus. Gradation of defoliating species of pests, in particular gypsy • moth. Increasing risk of invasions due to climate change. As an ex-• ample it is possible to mention European spruce bark beetle or decay of Austrian pine due to invasive fungal diseases. Disharmony between legal instruments in force in the area of • forest protection and nature protection in applying solutions of natural disaster situations in territories with stronger de gree of protection. 26 Rámcové ciele: Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizá-• cie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujú ci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov. Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému mo-• nitorovania vzniku lesných požiarov a realizácie účinných pre ventívnych opatrení proti ich vzniku Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo naj-• rýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stu peň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociál ne najvhodnejší variant. Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov Aktuálne a objektívne informácie o stave a vývoji lesa sú jedným zo základných predpokladov pre cieľavedomé obhospodarova nie a účelné celospoločenské využívanie lesných zdrojov. Tvoria východiská pre rozhodovaciu, plánovaciu, kontrolnú a prognos tickú činnosť na rôznych úrovniach riadenia nielen v lesnom hos podárstve, ale aj vo všetkých s ním súvisiacich odvetviach (najmä drevospracujúci priemysel, ochrana prírody, tvorba životného prostredia). Požiadavky na spek trum a podrobnosť informácií sa stále viac rozširujú a okrem tra dičných charakteristík produkcie lesa a potenciálnych možností ťaž by dreva sa týkajú aj zdravotného stavu lesa a ekológie, vrátane bi ologickej rozmanitosti. Súčasne sa vyžaduje, aby ku každej infor mácii bola pripojená aj jej kvalita (rámec presnosti). Na Slovensku sa pre potreby sledovania stavu a vývoja lesa v sú časnosti používajú tri základné systémy: hospodársko-úpravníc ke zisťovanie a prieskum ekológie lesa vo väzbe na tvorbu lesných hospodárskych plánov; monitoring zdravotného stavu lesov, ktorý sa realizuje v súlade s medzinárodným programom Forest Focus a Národná inventarizácia a monitoring lesov SR. V posledných rokoch sa celá problematika veľmi intenzívne rozvíja. Rozširuje sa rámec národných lesných inventarizácií a zavádzajú sa nové ukazovatele na hodnotenie trvalo udržateľného hospodárenia Framework objectives: To create an effective system to prepare, fund and implement • projects of recovery measures and forest protection projects so as to assure improvements of forest health conditions and to effectively regulate impacts of injurious agents. To create and fund the functioning of an effective system to • monitor occurrence of forest fires and implementation of ef ficient fire preventive measures. To increase intensity the research of injurious agents in order • to rapidly achieve relevant information on their effects and on preparation of measures for forestry practice and for systemic solution of disaster situations in territories with stronger de gree of protection (the 4th and 5th), while respecting the eco logically, economically and socially most proper variant. Priority 6: To develop forest monitoring The up-to-date and correct information on the state and develop ment of a forest is one of basic preconditions for target-oriented management and social use of forest resources. Such information is a basis for decision-making, planning, controlling and prognos ticating activities on various management levels not only in forest ry but in other related sectors as well (in particular wood process ing industry, nature protection, environmental management). The requirements for the spectrum and punctuality of information are growing and along with traditional characteristics of forest production and potential harvesting capaci ties they include also forest health conditions and ecology, including biodiversity. Simultaneously, along with requirements for information there are requirements concerning the quality of information (precise ness). To monitor the state and de velopment of forests Slovakia cur rently uses three basic systems: forest management monitoring and survey of forest ecology in relation to preparation of forest management plans; monitoring of health conditions of forests carried out in accordance with the interna tional Forest Focus programme; and the National Inventory and Monitoring of Forests of Slovakia. Recently, these issues are devel oping rather intensively. The framework of national forest inven tories is being extended and new indicators to assess sustainable 27 v lesoch. Rozvíja sa intenzívna medzinárodná spolupráca s cieľom umožnenia agregácie a vzájomnej porovnateľnosti informácií o lesoch na celoeurópskej úrovni. Na sledovanie stavu a vývoja trvalo udržateľného hospodáre nia v lesoch sa vypracovali národné kritériá a ukazovatele, ktoré vychádzajú zo zdokonalených celoeurópskych ukazovateľov. Na zaznamenanie prínosov lesného hospodárstva a zaistenie ekono mického a sociálneho piliera trvalo udržateľného lesného hospo dárstva chýbajú zodpovedajúce informácie, preto treba doplniť existujúci systém monitoringu o zber ekonomicko-sociálnych údajov s cieľom ich využitia na začleňovanie nielen trhových, ale aj netrhových hodnôt do produkcie lesného hospodárstva. Hlavné problémy: Vzájomné oddelenie a nesúlad jednotlivých druhov monitorin-• gu (produkčného, zdravotného stavu a ekologického). Chýbajúce, resp. nepostačujúce metodiky a absencia získa-• vania informácií o niektorých produkčných, ekologických, sociálno-ekonomických ukazovateľoch, verejnoprospešných funkciách, vrátane prirodzeného vývoja lesných ekosystémov. Chýbajúce komplexné a kvalitné ekonomické informácie čo • znemožňuje vyčíslenie účelne vynakladanej podpory na ob hospodarovanie lesov. Absencia sociálno-ekonomického monitoringu v lesnom hos-• podárstve. Nedostatočný prehľad o objektívnej ekonomickej situácii • vlastníkov lesov pri rôznych druhoch vlastníctva, veľkostiach lesného majetku, produkčných potenciáloch a pod. Rámcové ciele: Realizovať komplexný systém inventarizácie a monitoringu • všetkých zložiek a funkcií lesných ekosystémov zosúladený s postupmi, technológiami, potrebami a požiadavkami pre biehajúceho celoeurópskeho a globálneho integračného pro cesu. Zabezpečenie dôsledného riadenia informačných tokov a štan-• dardizácie informácií v informačnom systéme lesného hospo dárstva. Priebežné sledovanie a hodnotenie stavu a vývoja lesov a les-• níctva SR podľa národných kritérií a ukazovateľov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch tak, aby umožňovali pe riodické hodnotenie dosiahnutého pokroku, vypracovanie me dzinárodných správ o stave lesov a medzinárodnú porovnateľ nosť. Pravidelné spracovávanie odporúčaní pre zlepšenie stavu le-• sov, vyplývajúce z domáceho monitoringu a medzinárodných správ o hodnotení lesných zdrojov. forest management are being introduced. Intensive international cooperation is developing in order to allow aggregation and com parability of information on forests on a pan-European level. National criteria and indicators, which are determined by the improved pan-European indicators, have been worked out to monitor the state and development of sustainable forest management. Corresponding relevant information is missing to register contributions of forestry and to ensure the economic and social pillars of sustainable forest management. Therefore the existing monitoring system should include the collection of economic and social data with the aim to use them to incorporate both the market and non-market values into the forest management production. Main problems: Separation and disharmony between particular systems of • monitoring (production, health conditions, ecological). Missing or insufficient methodologies and absence of col-• lecting information on some production, ecological, socio economic indicators, public-beneficial functions, including natural development of forest ecosystems. Missing comprehensive and quality economic information • which does not allow specification of support used for forest management. Absence of socio-economic monitoring in forest management.• Insufficient survey on economic situation of forest land own-• ers in various forms of ownership, various size of forest prop erty, production potentials, etc. Framework objectives: To carry out a comprehensive inventory and monitoring of all • components and functions of forest ecosystems harmonised with procedures, technologies, needs and requirements of on going pan-European and global integration processes. To ensure adequate management of information flows and • standardisation of information in the forestry information sys tem. To continuously monitor and assess the state and development • of forests and forestry in Slovakia in accordance with national criteria and indicators of sustainable forest management so as to enable a periodic assessment of progress achieved, elabora tion of international forest state reports and comparability on international level. To regularly work out recommendations to improve forest • conditions, resulted from the national monitoring and inter national reports on evaluation of forest resources. 28 29 3STRATEGICKÝ CIEĽ ZLEPŠOVANIE KVALITY ŽIVOTA (Prispievať ku kvalite života zachovaním a zlepšovaním sociál nych a kultúrnych rozmerov lesníctva) Lesy poskytujú tovary a služby, ktoré sú prospešné pre občanov, ich zdravie a kvalitu života, vrátane prírodných krás a rekreácie v mest ských a vidieckych oblastiach, zamestnanie a pracovné príjmy pre milióny ľudí, ochranu pôdy a vody a ochranu pred eróziou, dezertifi káciou a prírodným nebezpečenstvám. Akčný plán EÚ pre lesy Priorita 7: Zachovávať a zlepšovať ochranné funkcie lesov Na ochranu infraštruktúry a obhospodarovaných prírodných zdrojov pred pôsobením nepriaznivých činiteľov sa na Slovensku vyhlasujú ochranné lesy a lesy osobitného určenia s prevládajúci mi mimoprodukčnými funkciami. Lesné porasty v 7. a 8. vegetač nom stupni slúžia na ochranu nižšie položených pozemkov pred lavínami. Okrem protilavínovej sú v týchto podmienkach dôležité tiež ekologické funkcie protierózna a vodohospodárska. Význam né sociálne funkcie majú lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov, prírodných liečivých zdrojov a s prevládajúcou zdravot nou funkciou. Väčšina lesov zabezpečuje funkcie súvisiace s regulovaním vodného režimu (vodohospodárska) alebo s prevenciou vzniku pôdnej erózie (pôdoochranné). V niektorých regiónoch majú tieto STRATEGIC OBJECTIVE IMPROVING QUALITY OF LIFE (To contribute to quality of life by preserving and improving social and cultural dimensions of forestry) Forests provide goods and services that benefit citizens, their health and their quality of life, including amenities and recreation in urban and rural areas, occupation and income for millions of people, protection of soil and water and protection against erosion, desertification and natural hazards. EU Forest Action Plan Priority 7: To conserve and improve protective functions of forests Protection forests and special-purpose forests with prevailing non-production functions are being designated in Slovakia to provide protection of infrastructure and natural resources against injurious agents. The forest stands in the 7th and 8th vegetation zone serve to protect the lands localised under them against avalanches. Along with the protection against avalanches it is important to provide also ecological functions (erosion control and water management). Important social functions are fulfilled by the forests in protection zones of water sources, natural curative springs and forests fulfilling primarily health functions. Most of forests ensure functions related to regulating the wa ter regime (water management) or preventing the soil erosion Obrázok 19: Výmera lesov s prvoradými ochrannými funkciami Figure 19: Forest area with primary protection functions 30 ochranné funkcie okrajový význam, avšak v niektorých oblastiach, naj mä horských lesov, sú mimoriadne významné. Ich význam sa zdô razňuje vo všetkých relevantných medzinárodných dokumentoch sú visiacich s trvalo udržateľným hos podárením v lesoch. Starostlivos ťou o malé vodné toky sa realizujú protipovodňové ochranné opatre nia na ochranu infraštruktúry v ob lasti príslušných povodí. Aktuálnou sa stáva tiež proble matika líniových výsadieb stromov, vetrolamov, brehových porastov vodných tokov, vodných nádrží a ochranných lesných pásov v okolí zdrojov hluku a prašnosti. Pôvodné výsadby sú často na konci svojej životnosti, dochádza k ich rozpadu často bez zodpovedajúcej obnovy, čím sa oslabujú ich pôvodné funk cie. Všeobecne záväzné právne predpisy na úseku lesného hos podárstva na Slovensku vytvárajú dostatočné predpoklady na zabez pečovanie uvedených ochranných funkcií. Hlavné problémy: Chýbajúce mechanizmy a absencia platieb za zvýšené náklady • a obmedzenie vlastníkov lesov vo verejnom záujme pri realizá cii opatrení na udržanie a zlepšenie ochranných funkcií lesov. Utlmenie činnosti lesnícko-technických meliorácií a zahrá-• dzania bystrín z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov; chradnutie a devastácia vybudovaných diel a brehových kori dorov; riešenie havarijných stavov. Časté prípady nesúladu medzi záujmami a požiadavkami oby-• vateľov na realizáciu opatrení na ochranu infraštruktúry a zá ujmami ochrany prírody a krajiny. Zvýšený výskyt klimatických extrémov a náhodných ťažieb.• Rámcové ciele: Zabezpečenie maximálnej funkčnej účinnosti lesov s prevlá-• dajúcimi ochrannými – ekologickými a sociálnymi funkciami prostredníctvom udržania a zlepšovania ich vitality a stability, na tento účel zdokonaľovať diferencované zásady starostlivosti o tieto lesy, ich zakladania, pestovania a obnovy. (soil protection function). In some regions these functions play only a marginal role, while in others (e.g. mountain forests) they are very im portant. Their importance is high lighted in all relevant international documents concerning sustainable forest management. Flood protec tion measures to protect infrastruc ture in river basins are carried out through management of small wa tercourses. There is growing importance of the linear planting of trees, wind breaks, river bank vegetation, wa ter reservoirs and protection for est zones in the areas of increased noise and dust. Original vegetation is often very old and at the end of its lifetime, regeneration is not suf ficient which weakens its original functions. The general legally binding in struments in the area of forestry in Slovakia constitute sufficient con ditions for assuring these protec tion functions. Main problems: Missing mechanisms and absence of payments to cover in-• creased costs and compensations for restricted rights of own ers to use forest stands in the public interest in the case of im plementation of measures oriented to maintain and improve protection functions of forests. Reduction of forest-technical reclamations and torrent control • activities due to the lack of funds; devastation of built works and river bank corridors; dealing only with emergency situa tions. Frequent disharmony between the interests and requirements • of inhabitants concerning infrastructure protection measures and nature and landscape protection interests. Increased occurrence of climate extremes and incidental fell-• ing. Framework objectives: Assuring maximal functional efficiency of forests with prevail-• ing protection functions (ecological and social) by maintain ing and enhancing their vitality and stability. This requires improving differentiated principles of management in these 31 Zdokonaľovanie metód identifikácie, kvantifikácie a finančné-• ho oceňovania ochranných – ekologických a sociálnych funk cií lesov; Zabezpečiť realizáciu Programu protipovodňovej ochrany do • roku 2010 vrátane jeho finančného plnenia; v nadväznosti na to realizovať protipovodňovú ochranu na drobných vodných tokoch v správe štátnych podnikov. Vytváranie podmienok pre minimalizáciu náhodných ťažieb • a ich negatívnych dôsledkov na plnenie funkcií lesov. Priorita 8: Zvyšovať príspevok lesov a lesníctva do rozvoja eko nomiky vidieka Politika rozvoja vidieka v EÚ v súčasnosti prechádza od sektoro vého k regionálnemu prístupu a k diverzifikácii v rámci pôdohos podárstva. K hlavným cieľom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka patrí zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie hospodárskej činnosti. Rieše nie sociálnych problémov súvisí so zvyšovaním zamestnanosti na vidieku najmä diverzifikáciou ekonomických aktivít a rozvojom služieb, s cieľom zvýšenia príjmov vo vidieckych a horských oblas tiach. Zámerom je, aby vidiecke regióny vytvárali okolo 45 % hrubej pridanej hodnoty a podieľali sa na zamestnanosti 50 %. V lesnom hospodárstve treba popri tradičnom zdroji príjmov z drevných produktov realizovať opatrenia zamerané na zvyšovanie zamestnanosti a príjmov diverzifi káciou lesníckych a nelesníckych činností, ako aj aktivít realizovaných v rámci súvisiacich odvetví. Ako prioritné oblasti sa tu javia cestov ný ruch (lesná turistika, pedagogi ka, sprievodcovstvo, poľovníctvo), energetika (využívanie alternatív nych zdrojov energie – bioenergia, voda) a životné prostredie (environ mentálne služby v ochrane a zlepšovaní biodiverzity). Diverzifiká cia výrobných činností spočíva v ich rozšírení až za hranice odvet via lesníctva do oblasti netradičných výrobkov z dreva, pestovania okrasných stromčekov a kríkov, vianočných stromčekov, liečivých rastlín a pod. forests (establishment of forests, silviculture, regeneration). Improving methods of identification, quantification and fi-• nancial evaluation of protection functions of forests (ecologi cal and social). Ensuring the implementation of the Flood Protection Pro-• gramme till 2010, including funding, in conjunction to im plementation of the flood protection on small water courses administered by state enterprises. Creating conditions to minimise incidental felling and their • adverse impacts on forest functions. Priority 8: To increase contribution of forests and forestry to development of rural economy The EU rural development policy is currently transforming from the sectoral to the regional approach and to diversification in the framework of agriculture. Main objectives of the European Agricultural Fund of Rural Development include improving quality of life in rural areas and support of diversification of economic activities. Dealing with social problems relates to increasing employment in rural areas, in particular through diversification of economic activities and service development with the aim to increase incomes in rural and mountain areas. The objective is that rural regions create approximately 45% of gross value added and 50% of employment. In the forestry, along with tradi tional income source from wooden products, it is necessary to carry out measures aimed to increase employ ment and incomes through diversi fication of forestry and non-forestry activities as well as activities carried out in the framework of related sec tors. Priority areas are tourism (for est tourism, pedagogy, tourist guide, hunting), energy (use of alternative energy sources – bioenergy, water) and the environment (environ mental services in protection and enhancement of biodiversity). Diversification of production activities means their extension be yond the forestry in the areas of non-traditional wooden products, growing of ornamental trees and bushes, Christmas trees, cura tive plants, etc. Obrázok 20: Zamestnanosť v lesníctve vyjadruje jeho spoločenský prínos pri rozvoji vidieka Figure 20: Employment within the forest sector demonstrates its societal con tribution for rural development 32 33 Významným faktorom ovplyvňujúcim rozvoj vidieka v bu dúcom období je alternatívne využitie poľnohospodárskej pôdy (trvalé trávne porasty, orná pôda) a tiež doteraz extenzívne využí vaných, resp. nevyužívaných plôch (okolie komunikácii, vodných tokov, zdevastovaných plôch a pod.). Súčasný stav je dôsledkom útlmu a zmien v štruktúre poľnohospodárskej výroby a ostatných hospodárskych činností. Predpoklady lesníctva pre rozvoj malého podnikania, cestov ného ruchu a poskytovania služieb na báze sociálnych funkcií lesa (rekreačnej, zdravotnej, estetickej) vyplývajú z veľmi pestrých prírodných a porastových pomerov lesných spoločenstiev. Treba však odstrániť príčiny zaostávania, ako sú nedostatočne vybudo vaná infraštruktúra, nedostatok vhodných ubytovacích zariadení, nízka úroveň služieb pre zákazníkov. Na požadovanej úrovni nie je ani informovanosť o možnostiach, ktoré by mohlo lesné hospodár stvo poskytnúť návštevníkom. Chýba ucelená koncepcia rozvoja cestovného ruchu, tak na celoštátnej úrovni, ako aj jednotlivých sektorov, či vidieka. Hlavné problémy: Pomerne malý podiel tržieb za nedrevné produkty a služby • z mimoprodukčných funkcií lesa a diverzifikovaných činností na vidieku. Nedostatočné zhodnocovanie a spracovanie miestnych prí-• rodných zdrojov a surovín. Zlá ekonomická situácia vlastníkov lesa.• Nedostatočná podpora inovácií zhodnocovania a využívania • prírodných zdrojov a surovín. Nerozvinutý systém poradenstva pre malé a stredné podnika-• nie na vidieku. Nízka miera využívania finančných prostriedkov zo štruktu-• rálnych fondov EÚ na podporu podnikania a diverzifikáciu činností na vidieku. Rámcový cieľ: Uplatňovanie špecifických foriem podnikania, služieb, marke-• tingu a poradenstva v lesníctve na zlepšenie ekonomicko-soci álnych parametrov vidieka. Alternative use of agricultural soil (permanent grasslands, arable land) and use of areas used so far extensively or unused areas (along roads, water courses, devastated areas, etc.) is also an important factor affecting rural development in the future. The current situation is a consequence of decline and changes in the structure of agricultural production and other economic activities. Opportunities of forestry for development of small-scale busi ness, tourism and services based on social functions of forests (recreational, health and aesthetical) are determined by very di verse natural conditions in forest communities. It is however nec essary to remove reasons of the lagging, such as insufficient in frastructure, lack of proper accommodation facilities, low level of services. Provision of information on services offered by forestry is also insufficient. Main problems: Relatively small share of incomes for wooden products and • services from non-production functions of forests and from diversified activities in rural areas. Insufficient use and processing of local natural resources.• Poor economic situation of forest land owners.• Insufficient support of innovations in the area of use of natural • resources. Insufficiently developed system of advisory services for small • and medium businesses in rural areas. Low level of use of financial sources from the EU structural • funds to support business and diversification of activities in rural areas. Framework objective: Application of specific forms of businesses, services, market-• ing and advisory activities in forestry in order to improve so cio-economic parameters of rural areas. 34 35 4STRATEGICKÝ CIEĽ ZVYŠOVANIE DLHODOBEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI (Zvýšenie dlhodobej konkurencieschopnosti lesného hospo dárstva a zlepšenie trvalo udržateľného využívania lesníckych výrobkov a služieb) Konkurencieschopnosť lesného hospodárstva je nutným predpokla dom na zabezpečovanie rozmanitých prínosov, ktoré trvalo udrža teľné lesné hospodárstvo poskytuje spoločnosti. Lesné hospodárstvo disponuje veľkým potenciálom pre ďalší rozvoj vysoko kvalitných výrobkov a služieb s pridanou hodnotou pre rôznorodý a stále sa zvyšujúci dopyt spoločnosti založený na obnoviteľných zdrojoch surovín. Pre rozvoj silného a dynamického odvetvia schopného pl niť úlohy vyplývajúce z globálnej zmeny treba realizovať opatrenia v oblastiach výskumu, technického rozvoja, inovácií a investovanie do kvalitných pracovných miest a ľudského kapitálu. Akčný plán EÚ pre lesy Priorita 9: Zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť a ekono mickú životaschopnosť multifunkčného lesníctva Cieľom multifunkčného lesníctva je optimálne plnenie funkcií lesov pre verejnosť a zabezpečenie podnikateľského zisku vlastní kom lesov. Konkurencieschopnosťou lesné ho hospodárstva sa rozumie schop nosť uplatniť výrobky, hmotné pro dukty a nehmotné úžitky na trhu, v dôsledku uspokojovania dopytu, pre ich praktické využitie, vysokú kvalitu a optimálnu cenu. Možno ju zabezpečiť uplatňovaním vedecko technického rozvoja v praxi. Pre ekonomickú stabilitu je ne vyhnutné udržanie rovnováhy pri zabezpečovaní ekonomických, eko logických a sociálnych funkcií lesov. Schopnosť udržať si samofinancova nie predpokladá, že lesnícke činnosti a s nimi spojené náklady sa realizujú z tržieb za predané tovary a služby. V súlade s lesníckou stratégiou EÚ jedným z dlhodobých pilierov konkurencieschopnosti lesného hospodárstva je rast jeho ekonomic STRATEGIC OBJECTIVE INCREASING LONG-TERM COMPETITIVENESS (Increasing long-term competitiveness of forestry and improving sustainable use of forest products and services) Competitiveness of the forest sector is a necessary basis for the multiple benefits that sustainable forestry provides to society. The forest sector has great potential to further develop high quality and value-added products and services for the diverse and growing demands of society based on a renewable raw material source. Research and technological development, diversification, innovation and investment in job quality and human capital are needed to develop a strong and dynamic sector capable of meeting the challenges of global change. The EU Forest Action Plan Priority 9: To increase long-term competitiveness and economic viability of multifunctional forestry The objective of multifunctional forestry is to fulfil forest functions for the public and to enable business profits for forest land owners. Competitiveness of forestry means the ability to place the prod ucts, material and non-material benefits on market in order to satisfy the market demand, allow practical use for their high quality and opti mal price. It can be achieved by ap plying scientific and technological development in practice. Due to economy stability it is necessary to maintain balance in fulfilling economic, ecological and social functions of forests. The abil ity to maintain the self-financing is conditioned by the funding of for estry and related activities from in comes gained for sold products and services. In accordance with the EU Forest Strategy, the growth of forestry’s economic effectiveness by increasing Obrázok 21: Vývoj hodnoty tržieb a výnosov z predaja dreva (hodnota 1), ostatných lesníckych tovarov a služieb (hodnota 2) v bežných cenách a ob jemu ťažby dreva Figure 21: Development of sales and revenues from timber (value 1), other forest goods and services (value 2) in current prices and volume of timber fel ling 36 kej efektívnosti zvyšovaním prí rodného potenciálu a rozvojom ra cionálnych technológií a ľudských zdrojov. Lesné hospodárstvo získava okolo 80 % svojich tržieb z predaja dreva (obrázok 21). Dlhodobo sa zvyšuje výmera lesov a zásob dre va, čo vytvára predpoklady na zvy šovanie ťažbového etátu v najbliž ších desaťročiach. Uplatňovaním jemnejších ťažbovo-obnovných postupov sa zvyšuje podiel priro dzenej obnovy, čím sa následne zvyšuje biologická rozmanitosť a stabilita životného prostredia. Širšie uplatňovanie ekologických a sociálnych funkcií lesov sa ne gatívne prejavuje na ekonomike lesného hospodárstva z dôvodu absencie finančných náhrad a platieb za vznikajúcu ujmu, resp. poskytované verejnoprospešné služby. Celý proces ekonomickej stability lesníctva bude významne ovplyvňovať kvalita základných výrobných faktorov, inovačná po litika, racionálnosť organizácie hospodárskej činnosti, podporná politika štátu (obrázok 22) a EÚ, ako aj schopnosť zabezpečenia ekonomickej realizácie verejnoprospešných služieb poskytova ných lesným hospodárstvom. Hlavné problémy: Pokles rentability lesných podnikov. • Nedostatočná kompenzácia náhrad za obmedzenie a zame-• dzenie realizácie vlastníckych práv. Nedostatočná podpora výskumných a rozvojových aktivít na • zabezpečovanie multifunkčného lesníctva. Nedostatočné uplatňovanie nových, výkonných ekologických • technológií pri lesníckych činnostiach. Nízky stupeň akceptácie princípov a špecifík multifunkčného • hospodárenia v lesoch inými rezortmi, či odvetviami. Rámcové ciele: Zvyšovanie ekomonickej efektívnosti výrobného procesu op-• timalizáciou plánovacích, rozhodovacích, marketingových a inovačných postupov. Prehodnotenie navrhovanej sústavy území európskeho význa-• mu a vtáčích území a zhodnotenie vplyvu jej rozsahu na kon kurencieschopnosť a ekonomickú životaschopnosť lesného hospodárstva. natural potential and developing rational technologies and human resources is one of long-term pillars of forestry competitiveness. Forest management receives around 80% of its incomes from the sale of wooden products (Figure 21). The area of forests and timber reserves are increasing from the long-term point of view. This cre ates conditions to increase the pre scribed yield in forthcoming dec ades. Application of fine felling and regeneration procedures increases the share of natural regeneration which subsequently leads to growth of biological diversity and stabil ity of the environment. Broader application of ecological and social functions of forests negatively affects the economics of forestry due to absence of financial com pensations and payments for loss or for public services provided. The whole process of economic stability of forestry will be significantly affected by quality of basic production factors, innovation policy, rational organisation of economic activities, support policy of the state (Figure 22) and EU as well as by the ability to ensure the application of public services provided by forest management. Main problems: Decrease of profitability of forest enterprises. • Insufficient compensation for restricted owners’ rights.• Insufficient support of research and development activities to • assure a multifunctional forestry. Insufficient application of new, efficient ecological technolo-• gies in forestry activities. Low level of acceptance of principles and specificities of multi-• functional management in forests by other sectors. Framework objectives: Increasing economic effectiveness of production process by • optimising the planning, decision-making, marketing and in novative processes. Re-assessing the proposed system of areas of European im-• portance and bird areas and assessing the impact of its extent on competitiveness and economic viability of forest manage ment. Obrázok 22: Štátna podpora lesného hospodárstva na výkony vo verejnom zá ujme Figure 22: State support to forest sector for measures aimed at public benefits 37 Priorita 10: Podporiť výskum a technologický rozvoj na zlepše nie konkurencieschopnosti odvetvia lesného hospodárstva Lesnícka veda, výskum a vývoj sú prevažne kombináciou cie leného základného a aplikovaného výskumu orientovaného na získavanie poznatkov pre využitie výsledkov v hospodárskej, environmentálnej a sociálnej ob lasti. Ide o inovačnú tvorivú čin nosť, pri ktorej sa využívajú objavy a poznatky viacerých základných vedných disciplín, najmä v oblasti živej prírody. Základný a aplikova ný výskum v lesníctve sa realizuje v zmysle zákona o vede a technike. Jeho vedeckovýskumnú základňu tvoria Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Výskumná stanica štátnych lesov TANAP, Lesnícka fakulta Technic kej univerzity vo Zvolene a Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene. Zameranie a priority lesníckej vedy a výskumu musia rešpekto vať očakávané trendy globálneho a regionálneho vývoja a zároveň aj špecifiká predpokladané na národ nej úrovni. V týchto súvislostiach sa definuje podpora vedomostnej ekonomiky aj v programovom vy hlásení vlády SR, podľa ktorého vláda bude podporovať hlavné pri ority Európskej komisie stanovené v 7. rámcovom programe EÚ pre vedu a výskum. EÚ dlhodobo vytvára predpoklady na internaci onalizáciu výskumného priestoru, ktorého cieľom je zabezpečiť progresívnu a dlhodobú integráciu výskumných partnerov v danej oblasti. Rozpočty výdavkov na vedu a techniku sú na Slovensku dlho dobo nedostatočné, čo spôsobuje jednak utlmovanie získavania nových poznatkov a ich overovanie, ale zapríčiňuje aj znižovanie počtu pracovníkov vedy a výskumu v lesnom hospodárstve. Neob novovanie vedeckých prístrojov a ďalšieho technického vybavenia spôsobuje zaostávanie v metodológii výskumu v porovnaní s vy spelými lesníckymi krajinami. Domáci výskum podporovaný z verejných zdrojov by mal kva litou a zameraním zodpovedať aktuálnym európskym a svetovým Priority 10: To support research and technological development in order to improve competitiveness of the forestry sector Forest science, research and development usually constitute a combination of targeted basic and applied research oriented to gaining knowledge on the use of results in economic, environmen tal and social areas. It is an innova tive activity which uses discoveries and knowledge from a number of basic scientific disciplines, in par ticular from natural sciences. The basic and applied research in for estry is being carried out in accord ance with the Act on science and technology. There are following science and research institutions: National Forest Centre – Forest Research Institute Zvolen, State Forests Research Station of Tatra National Park, Forestry Faculty of the Technical University in Zvolen and Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences in Zvolen. Orientation and priorities of forest science and research have to respect the expected trends of glo bal and regional development as well as specificities expected on the national level. These interlinkages determine the support of knowl edge also in the Programme Dec laration of the Slovak Government mentioning that the Government will support the main priorities of the European Commission laid down in the Seventh EU Framework Programme for science and research. The EU creates conditions for internationalisation of re search space which is aimed to assure a progressive and long-term integration of research partners in a given area. The budget for science and technology in Slovakia is insufficient from a long-term point of view which causes decline of gaining new knowledge and its verification and reduction of staff dealing with science and technology in forestry. Obsolete scientific devices and equipment lead to the lagging in research methodology, when compared to developed forestry countries. The national research supported from public sources should correspond to the up-to-date European and international 38 štandardom. Treba zvyšovať technologickú výnimočnosť a vedec ko-výskumné napojenie na inštitúty Spojeného výskumného cen tra EÚ a Európskeho lesníckeho ústavu s cieľom ovplyvňovania priorít európskej vednej politiky v záujme slovenskej lesníckej vedy. Hlavné problémy: Reštrikcia výskumu a vývoja z dôvodu trvalého nedostatku fi-• nančných prostriedkov. Nerovnaké podmienky financovania v zmysle zákona o vede • pre rezortný výskum a ostatné zložky vedecko-výskumnej zá kladne. Absencia štátneho programu vedy a výskumu so zameraním • na lesnícky výskum. Zaostávajúci rozvoj infraštruktúry vedecko-výskumných pra-• covísk. Nedostatočné využívanie zahraničných finančných zdrojov na • vedu a výskum. Slabá koordinovanosť rezortného výskumu s výskumom v sú-• visiacich odvetviach. Rámcové ciele: Zdokonaľovanie ekonomických, legislatívnych, inštitucionál-• nych a informačných nástrojov na posilnenie lesníckeho vý skumu, technologického rozvoja, inovácií a rýchlejší prenos ich výsledkov do praxe. Zabezpečenie smerovania lesníckeho výskumu na vedecko-• technické projekty v rámci Štátneho programu vedy a výsku mu a medzinárodných výskumných projektov v rámci 7. rám cového programu EÚ pre vedu a výskum. Priorita 11: Zhodnocovanie a marketing lesných nedrevných produktov a služieb V akčnom pláne EÚ pre lesy sa konštatuje, že „Lesy plnia mnoho funkcií, ktoré sa nezohľadňujú v cenách drevných a nedrevných pro duktov. Preto treba stanoviť celkovú hodnotu ich funkcií a vytvoriť a uplatňovať nástroje na kompenzáciu tovarov a služieb nerealizo vaných na trhu“. Ďalej sa uvádza, že „Členské štáty by mali podpo rovať štúdie a pilotné projekty týkajúce sa oceňovania, kompenzácie a inovatívneho obchodovania s lesníckym tovarom a službami, ktoré môžu dostať podporu z EAFRD, z nástroja LIFE+, zo 7. výskumné ho rámcového programu a z programu Inteligentná energia pre Eu rópu v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inováciu“. V súčasnosti na Slovensku nie je vytvorený systém trhovej realizácie väčšiny nedrevných lesných produktov, lesníckych slu žieb a mimoprodukčných funkcií lesa, ktoré spoločnosť využíva standards in terms of quality and orientation. It is necessary to increase technological uniqueness and connection of science and research to the institutes of the EU Joint Research Centre and the European Forest Institute with the aim to influence the priorities of the European science policy in favour of the Slovak forest science. Main problems: Restriction of research and development due to permanent re-• duction of financial resources. Unequal conditions for the financing of sectoral research and • other components of the science and research basis pursuant to the Act on science. Absence of a state science and research programme aimed at • forest research. Lagging development of infrastructure of science and research • facilities. Insufficient use of foreign financial resources for science and • research. Weak coordination of the sectoral research with the research • in related sectors. Framework objectives: Improving economic, legislative, institutional and informa-• tion instruments to strengthen forest research, technological development, innovations and faster transfer of results into practice. Assuring orientation of forest research to scientific and tech-• nical projects in the framework of the State Science and Re search Programme and international research programmes in the framework of the Seventh EU Framework Programme for science and research. Priority 11: Valuation and marketing of forest non-wood products and services The EU Forest Action Plan mentions that “Forests fulfil numerous functions which are not reflected in the prices of marketed wood and non-wood goods. There is a need to quantify the total value of forests and their functions, and to develop and apply instruments to compensate for non-marketed goods and services”. Further it lays down that “The Member States will promote studies and pilot projects on valuation, compensation and innovative marketing of forest goods and services, which may be supported by the EARDF5, the LIFE+ instrument, the 7th Research Framework Programme and the Intelligent Energy-Europe Programme (IEE) within the Innovation Framework Programme (CIP)”. Currently, Slovakia does not have any system of placing on market the non-wood forest products, forestry services and non 39 bez toho, aby sa deklarovala spo ločenská požiadavka na ich úžitky. Týka sa to najmä klimatických, hydrických, rekreačných a prírod no-ochranných funkčných účinkov lesov, ktorých udržiavanie a posil ňovanie spôsobuje majetkovú ujmu alebo zvýšené náklady vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Problém spočíva najmä v tom, že mechanizmus lesnej výroby čas to funguje v systémovom prepojení, a tak výdavky, resp. náklady na za bezpečovanie produkčných a verej noprospešných funkcií možno roz líšiť len na základe podrobnejšieho rozboru. Úžitky (funkcie) nehmot ného charakteru, produkty a úžitky produkčnej funkcie lesov sa, okrem dreva a poľovnej zveri, v sú časnosti považujú za súbežné efekty drevoprodukčnej funkcie lesa alebo za pozitívne externality lesnej výroby, ktoré nie sú predme tom trhu a nezohľadňujú sa ani v cenách drevných a nedrevných tovarov. Hlavné problémy: Značná časť verejnoprospešných služieb poskytovaných les-• mi, nie je realizovaná na trhu (externality). Nedostatočná finančná podpora spracovania a predaja les-• ných nedrevných produktov a poskytovania služieb v lesnom hospodárstve. Rámcové ciele: Návrh a implementácia metód identifikácie, kvantifikácie • a hodnotenia nedrevných produktov a úžitkov mimoprodukč ných funkcií lesa. Postupné dosahovanie celospoločenskej akceptácie mimopro-• dukčných (verejnoprospešných – ekologických a sociálnych) funkcií ako externalít lesného hospodárstva. Realizácia systému ekonomického zabezpečenia spoločenskej • objednávky na funkčné úžitky z lesov vo väzbe s ostatnými ná strojmi lesníckej politiky (podpora z verejných zdrojov – štát nych, EÚ; platby za ekosystémové služby; úhrada majetkovej ujmy; štátna pomoc; daňové úľavy; „verejnoprospešné služby“ ako súčasť lesníckych činností v lesnom hospodárstve), vráta ne návrhu legislatívnych a inštitucionálnych nástrojov rozvoja podnikania a zabezpečovania nedrevných produktov a služieb úžitkov mimoprodukčných funkcií lesa. production forest functions which the society uses without declaring societal requirement for their benefits. This concerns first of all climatic, hydrological, recreational and nature protection functions and impacts of forests which cause material losses or increased costs imposed to forest land owners and managers. The problem is that the for est production mechanism often works in a systemic connection and so the costs or expenditures of assuring production and public beneficial functions of forests can be distinguished only on the basis of a more detailed analysis. Non material benefits or functions, products and benefits of produc tion functions of forests, except for timber and game animals, are considered to be collateral effects of timber production function of forests or positive externalities of forest production, which are not subject of market and which are not reflected in the price of wood and non-wood products. Main problems: Considerable part of public-beneficial functions provided by • forests is not placed on market (externalities). Insufficient financial support of the processing and sale of • forest non-wood products and of provision of services in for estry. Framework objectives: Drafting and implementation of methods of identification, • quantification and assessment of non-wood products and ben efits from non-production forest functions. Achieving a societal acceptance of non-production (public-• beneficial – ecological and social) functions as forest manage ment externalities. Application of a system for assuring a societal demand for • functional benefits from forests in relation to other forest poli cy instruments (support from public resources – national, EU; payments for ecosystem services, compensation for property losses, state aid, tax exemptions, public services as a part of forestry activities within forest management), including draft legislative and institutional instruments to support business development and the use of non-wood products and services from non-production forest functions. 40 Priorita 12: Podpora využívania lesnej biomasy na výrobu energie Podľa Akčného plánu EÚ pre lesy „využívanie dreva ako energetické ho zdroja môže napomôcť zmierne niu klimatickej zmeny nahradením fosílnych palív, zvýšeniu energetic kej nezávislosti, zlepšeniu spoľah livosti dodávok a poskytovaniu pra covných príležitostí vo vidieckych oblastiach“. Slovensko sa v súvislosti so vstupom do EÚ zaviazalo podpo rovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a v rokoch 2010–2012 dosiahnuť podiel elek triny vyrobenej z OZE 19 % a po diel na celkovej spotrebe energie na úrovni 10 %. V podmienkach Slovenska je drevná biomasa popri vodnej energii najvýznamnejším OZE. Súčasný ročný využiteľný po tenciál palivovej drevnej biomasy v lesnom hospodárstve predstavuje 2,27 mil. ton s energetickou hod notou 21,6 PJ, pričom sa energe ticky ročne využíva len 520 tis. ton najmä vo forme palivového dreva a lesných štiepok. Podiel lesnej pa livovej biomasy na krytí spotreby prvotných energetických zdrojov Slovenska je približne 0,7 %. Celkový podiel drevnej bio masy vrátane drevospracujúceho priemyslu na štátnej energetickej spotrebe je približne 2 %. Štáty EÚ s porovnateľnými prírodnými pod mienkami zabezpečujú bio masou 6–16 % svojej spotreby prvotných energetických zdrojov (napr. Fínsko 16 %, Švédsko 14 %, Rakúsko 12 %, Švajčiarsko 6%). Na sledujúce hlavné problémy spôsobujú zaostávanie Slovenska za ostatnými štátmi EÚ s porovnateľnými prírodnými podmienkami. Hlavné problémy: Nedostatok vlastných finančných zdrojov potenciálnych pro-• ducentov a spotrebiteľov a závislosť na dovozoch technológii. Nedostatočná finančná podpora z verejných zdrojov.• Priority 12: To support the use of forest biomass to produce energy According to the EU Action Plan “Using wood as an energy source can help to mitigate climate change by substituting fossil fuel, improving energy self-sufficiency, enhancing security of supply and providing job opportunities in rural areas”. In relation to accession to the EU Slovakia committed to sup port the use of renewable energy sources and to achieve 19% share of renewables in total energy pro duction in 2010–2012 and 10% share of renewables in total en ergy consumption. In Slovakia the wood mass is along with water the most important renewable energy source. The current annual usable potential of fuel wood biomass in forestry is 2.27 million tonnes with energy value of 21.6 PJ, while 520 thousand tonnes are used in the form of fuel wood and wood chips. The share of forest fuel biomass in consumption of primary energy sources in Slovakia is approxi mately 0.7%. Total share of wood biomass, including the wood processing industry, in the national energy consumption is approximately 2%. The EU Member States with com parable conditions cover by bio mass 6–16 % of their consumption of primary energy sources (e.g. Finland 16%, Sweden 14%, Aus tria 12%, Switzerland 6%). The following main problems cause the lagging of Slovakia behind the other EU Member States with comparable natural conditions. Main problems: Lack of internal financial resources at potential producers and • consumers and dependence on import of technologies. Insufficient financial support from public sources.• Obrázok 24: Vývoj produkcie palivovej drevnej biomasy v LH Figure 24: Development of production of biomass for energy purposes in forestry 41 Rámcové ciele: Využitie produkcie a energetického využívania drevnej bio-• masy ako dôležitého faktora udržateľného rozvoja regiónov, najmä vidieckych oblastí na podporu tvorby stabilných pra covných príležitostí, zlepšenia životného prostredia, rozvoja infraštruktúry a alternatívneho využívania lesných pozemkov (zvyšovanie výmery energetických porastov na máloproduk tívnych lesných pozemkoch a zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodnej na pestovanie poľnohospodárskych plodín). Zvýšenie energetickej sebestačnosti štátu a tiež organizácií • v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva rozvojom využitia drevnej biomasy a ostatných OZE; zníženie a stabilizácia nák ladov na výrobu energie pri zachovaní bezpečnosti jej dodávok s priaznivým dopadom na životné prostredie a obhospodarov anie lesov. Optimalizovanie využitia palivovej drevnej biomasy z lesného • hospodárstva do roku 2015 pri dosiahnutí energetickej a eko nomickej efektívnosti porovnateľnej s vyspelými štátmi EÚ, uplatňovaním vhodných finančných a legislatívnych nástrojov a výsledkov výskumu. Priorita 13: Podporovať spoluprácu vlastníkov lesov a skvalit ňovať vzdelávanie a odbornú prípravu v lesníctve V akčnom pláne EÚ pre lesy sa uvádza, že „V dôsledku meniacej sa štruktúry vlastníctva a zvyšujúceho sa podielu vlastníkov, ktorí vo svojich lesoch nehospodária samy, stále väčšiemu počtu vlastníkov chýbajú schopnosti a zručnosti pre trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Rozdrobenie neštátnych lesníckych podnikov môže spôso bovať ťažkosti a vyššie náklady pri ich obhospodarovaní. Pre včasné reagovanie na permanentné zmeny treba mať v lesnom hospodár stve riadne vyškolenú a adaptabilnú pracovnú silu“. V užívaní neštátnych subjektov je 41,5 % výmery lesných porastov na Slovensku. Tieto subjekty sú z hľadiska veľkosti lesného majet ku, organizačnej štruktúry, ale aj odbornosti vlastníkov a užívateľov lesov značne heterogénne. Preto garanciou odborného obhospoda rovania lesov je udržiavanie inšti tútu odborného lesného hospodá ra. V záujme spoločného postupu pri presadzovaní oprávnených po žiadaviek a potrieb vlastníkov ne štátnych lesov sa vytvorila Rada združení vlastníkov neštátnych le Framework objectives: Use of production and use of wood biomass for energy gen-• eration as an important factor of sustainable regional develop ment, in particular in rural areas, to support creation of stable job opportunities, improvement of the environment, develop ment of infrastructure and of alternative use of forest lands (increasing areas of energy-purpose stands on low-productiv ity forest lands and afforestation of agricultural soils which are not suitable to growing agricultural plants). Increasing energy independence of the country and agricultur-• al organisations by developing the use of wood biomass and other renewable energy sources; reduction and stabilisation of costs of energy production while maintaining supply reli ability with favourable impacts on the environment and forest management. Optimising the use of fuel wood biomass from forestry till • 2015, while achieving energy and economic effectiveness comparable to the EU countries by applying proper financial and legislative instruments and research achievements. Priority 13: To support cooperation of forest land owners and to improve education in forestry The EU Forest Action Plan lays down that “Due to changing ownership structures and the increasing share of non-farmers owning forests, a growing number of owners lack skills and capacities for sustainable forest management. Fragmentation of private forest holdings may lead to further difficulties and higher costs in forest management, reducing mobilisation of wood and undermining the provision of forest services. A well-trained and adaptable workforce is also necessary”. Non-state organisations uti lise 41.5% of area of forest stands. These organisations are consid erable diverse as regards the size of forest property, organisational structure and also expertise of for est land owners and forest users. Therefore, maintenance of a posi tion of an expert forest manager is a guarantee of a professional forest management. A Council of Associations of Non-state Forest Owners, integrating four major associations in Slovakia, has been established in order to ensure Obrázok 25: Súčasný stav vlastníctva a využívania lesov Figure 25: Actual state of the ownership and use of the forests 42 sov Slovenska, ktorá integruje štyri najväčšie združenia na Slovensku. S ohľadom na efektívne ob hospodarovanie lesného majetku a zvyšovanie konkurencieschop nosti lesných podnikov treba pod porovať dobrovoľné združovanie neštátnych vlastníkov lesa, ako aj vytvárať projekty verejno-súkrom ných partnerstiev (Public Privat Partnership – PPP), t. j. spoluprácu medzi vlastníkmi lesov, priemyslom a tretími stranami pri vývoji nových výrobkov, procesov, technológií a efektívnych trhov. Problematické sú najmä lesy malých výmer, v kto rých je sťažené hospodárenie podľa princípu trvalosti a vyrovnanosti všetkých činností a funkcií lesa. V dôsledku neustále sa menia cich vzťahov a podmienok vzniká potreba vytvorenia systému poradenských služieb, ako metódy, ktorá umožňuje optimálny tok informácií a tvorí spojovací článok medzi teóriou a praxou. Vybudovanie a podpora poradenského systému umožní v oblasti lesníctva dostupnosť informácií na dosiahnutie potrebnej úrovne technických, technologických, ekonomických vedomostí a vedo mostí z oblasti všeobecne záväzných právnych predpisov vlastní kov a užívateľov lesov. Príslušná legislatíva EÚ ustanovuje povin nosť vytvorenia a realizácie komplexného systému poradenstva v lesníctve od začiatku roka 2007. Výchovu novej generácie pracovníkov lesného hospodárstva zabezpečujú stredné odborné učilištia lesnícke, stredné lesnícke školy a Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene v novej trojstupňovej forme vysokoškolského štúdia: bakalárske – inži nierske – doktorandské. Snaha o naplnenie kapacít lesníckych škôl vedie k disproporcii medzi počtom absolventov a trhom prá ce. Odbornú výchovu treba zosúladiť s požiadavkami trhu práce na žiadané profesie robotnícke i technicko-hospodárske, a to tiež v intenciách nárokov a kritérií na vzdelanie v štátoch EÚ. Existencia inštitúcií zabezpečujúcich celoživotné vzdelávanie a ďalšie odborné vzdelávanie (Národné lesnícke centrum – Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania, Centrum ďalšieho vzdelá vania Technickej univerzity vo Zvolene) garantuje efektívne za bezpečenie týchto aktivít podľa aktuálnych potrieb rezortu lesné ho hospodárstva, priestor pre nové rozvojové aktivity a prepojenie vedy s praxou. a common procedure in enforcing justified requirements and needs of non-state forest land owners. With regard to effective for est property management and in creasing competitiveness of forest enterprises it is necessary to sup port voluntary associations of non state forest land owners and create public-private partnership project, i.e. cooperation among forest land owners, industries and third parties in developing new products, proc esses, technologies and effective markets. There are particular prob lems in the case of small-area forests where sustainable and balanced management is more difficult. Due to permanently chang ing relationships and conditions it is necessary to create a system of advisory services as a method enabling an optimal flow of information and establishing a link between the theory and practice. Building and supporting the advisory system will enable in the area of forestry the accessibil ity of information needed to achieve required level of technical, technological, economic and legal knowledge at the side of forest land owners and users. The relevant EU legislation lays down an obligation to create and apply a comprehensive advisory system in forestry from the beginning of 2007. Education of a new generation of forest management staff is provided by secondary forestry schools, forestry vocational schools and Forestry Faculty at the Technical University in Zvolen in a new three-degree form of university study: BSc. degree (bachelor) – MSc. degree – PhD. degree. Efforts to use the capacities of the forestry schools lead to disproportion between the number of graduates and the labour market. The vocational education has to be harmonised with labour market requirements for required professions in accordance with education demands and criteria in the EU countries. Existence of institutions ensuring life-time education and other vocational education (National Forest Centre – Institute of Forestry Advisory and Education Services, Further Education Centre of the Technical University in Zvolen) guarantees that these activities are effectively implemented based on current needs of the forestry sector and that there is a space for new development activities and linkage between the science and practice. Obrázok 26: Malé lesné majetky neštátnych lesov s veľkosťou do 10 ha sú naj početnejšie Figure 26: Small-scale non-state forests properties to 10 ha size are most nu merous 43 Main problems: Great number of small-area forest land owners and land com-• munities without legal subjectivity which hinders to use finan cial resources from the European funds. Low interest to associate the small-area forest land owners.• Absence of public-private partnership projects with participa-• tion of forestry subjects. Disproportion between the number of forestry school gradu-• ates, organisation of vocational education and labour market requirements. Framework objectives: Supporting the creation and activities of associations of own-• ers of non-state forest lands, voluntary associations of small area forest land owners and public-private partnerships with participation of forestry subjects. Improving quality of providing private owners of forest lands • and their associations with information on opportunities and methods of using financial resources from the European Agri cultural Fund of Rural Development with the aim to increase the usage level. Building and applying the advisory service system.• Elaborating a forestry education system with regard to adapt-• ing the vocational education to labour market requirements. Building and implementing a comprehensive system of life-• time education with the aim to build a knowledge-based soci ety. Hlavné problémy: Veľké množstvo vlastníkov lesa malej výmery a pozemkových • spoločenstiev bez právnej subjektivity, čo bráni čerpaniu fi nančných prostriedkov z európskych fondov. Malý záujem o združovanie vlastníkov lesov malej výmery.• Neexistencia projektov verejno-súkromných partnerstiev • s účasťou lesníckych subjektov. Disproporcia medzi počtom absolventov lesníckych škôl, za-• meraním odborného vzdelávania s požiadavkami trhu práce. Rámcové ciele: Podpora vzniku a činnosti združení vlastníkov neštátnych • lesov, dobrovoľných združení vlastníkov lesa malých výmer a verejno-súkromných partnerstiev s účasťou lesníckych sub jektov. Skvalitňovanie informovanosti súkromných vlastníkov lesa • a ich združení o možnostiach a spôsobe čerpania finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka, s cieľom zvýšiť mieru jeho využívania. Vybudovanie a realizácia systému poradenských služieb.• Vypracovanie koncepcie lesníckeho školstva s ohľadom na pri-• spôsobenie odborného vzdelávania požiadavkám trhu práce. Vybudovanie a realizácia komplexného systému celoživotné-• ho vzdelávania s cieľom budovania spoločnosti založenej na vedomostiach. 44 45 5STRATEGICKÝ CIEĽ POSILŇOVANIE KOOPERÁCIE, KOORDINÁCIE A KOMU NIKÁCIE (Zlepšovať súdržnosť a medzisektorovú spoluprácu s cieľom zosúladenia hospodárskych, ekologických a sociálno-kultúr nych cieľov na rôznych organizačných a inštitucionálnych úrovniach) Hoci politika v oblasti lesníctva patrí do kompetencie členských štá tov, mnohé politické iniciatívy s dopadom na odvetvie lesného hospo dárstva sa vytvárajú na európskej úrovni. Pre lesné hospodárstvo je dôležitá koordinácia medzi rôznymi politikami v členských štátoch, medzi členskými štátmi a Komisiou i v rámci Komisie. To napomôže zlepšiť súdržnosť a spoluprácu medzi odvetviami, budovanie sietí a rozvoj komunikácie medzi odvetvím lesného hospodárstva a ostat nou spoločnosťou. Akčný plán EÚ pre lesy Priorita 14: Zabezpečiť implementáciu medzinárodných zá väzkov, týkajúcich sa lesov a lesného hospodárstva pri realizá cii cieľov národného lesníckeho programu Medzinárodné celosvetové a európske lesnícke a s lesmi súvisiace aktivity zásadným spôsobom ovplyvňujú lesnícku stratégiu a po litiku na Slovensku. Diskusie a rokovania o trvalo udržateľnom rozvoji lesov sa na celosvetovej úrovni organizujú prostredníc tvom viacerých procesov a inicia tív. Súbor podujatí zahŕňa najmä celosvetový proces nazvaný Fórum OSN o lesoch a regionálne proce sy, ako sú napríklad ministerské konferencie o ochrane lesov v Eu rópe. Príprava na takéto rokovania je súčasťou diskusií na pracovných výboroch Rady Európy, kde má Európska komisia úlohu koordiná tora a súčasne dohliada na to, aby pripravované rezolúcie boli v súla de s legislatívou a politikami EÚ. Zásadným dokumentom v tomto smere je Lesnícka stratégia EÚ, ktorá explicitne definuje nutnosť aktívnej účasti členských krajín EÚ na všetkých medzinárodných podujatiach, ktoré sa dotýkajú lesníctva. Článok 4 „Stratégie“ deklaruje aktívnu účasť EÚ pri implementácii rezolúcií z Minis STRATEGIC OBJECTIVE STRENGTHENING COOPERATION, COORDINATION AND COMMUNICATION (Improving coherence and cross-sectoral cooperation with the aim to harmonise economic, ecological and socio-cultural objectives on various organisational and institutional levels) While forest policy is a competence of the Member States, many policy initiatives with an impact on the forest sector are developed at European level. Coordination between different policy areas in the Member States, between the Member States and the Commission, and within the Commission is particularly important for the forest sector. This will improve coherence and cooperation across sectors, networking and development of communication between the forestry and the society. EU Forest Action Plan Priority 14: To ensure implementation of international com mitments related to forests and forestry in pursuing the objec tives of the National Forest Programmes International, global and European forestry and forest-related activities fundamentally affect the forest strategy and policy in Slovakia. Discussions and negotiations on sustainable forest de velopment on a global level are organised within the framework of a number of processes and initia tives. Events include in particular the global process called UN Fo rum on Forests and regional proc esses, such as Ministerial Confer ences on the protection of forests in Europe. Preparation for such nego tiations is a part of discussions in working committees of the Coun cil of Europe where the European Commission plays a role of a coor dinator and supervisor so that the resolutions under preparation are in accordance with the EU legisla tion and policies. The basic document in this area is the EU Forest Strategy which explicitly defines the necessity of active participa tion of the EU countries in all forestry-related international events. Article 4 of the Strategy declares active participation of the EU in 46 terských konferencií o ochrane lesov v Európe a pri rokovaniach na celosvetovej úrovni, najmä Fóra OSN o lesoch. Medzi regio nálne európske lesnícke procesy patrí najmä Lesnícky výbor FAO (COFO) a Drevársky výbor EHK OSN. Medzi ďalšie dôležité súčasti medzinárodných aktivít súvi siacich s lesníctvom patria dohovory a procesy ako sú Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o obchode s ohrozenými druhmi, Rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene s jej Kjotskym proto kolom, Dohovor OSN o zabránení dezertifikácii a podobne. S les níctvom súvisí tiež Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá organizuje Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji, ale predovšetkým pravidelné Svetové lesnícke kongresy. Rozpracovanie záverov uvedených celosvetových a európ skych podujatí má rozhodujúci význam z pohľadu formovania základných strategických krokov EÚ k trvalo udržateľnému ob hospodarovaniu lesov a rozvoju lesníctva. Z tohto dôvodu sú ich závery smerodajnými dokumentmi aj pre stratégiu a koncepciu slovenského lesného hospodárstva. Preto ich Slovensko systema ticky implementuje do svojej lesníckej politiky a všeobecne záväz ných právnych predpisov. Aktuálnym dôkazom je implementácia aktuálnych medzinárodných dokumentov vrátane Akčného plá nu EÚ pre lesy do Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007–2013 – časť lesné hospodárstvo a tohto národného lesníc keho programu. Hlavné problémy: Značná odlišnosť niektorých politických tém prerokováva-• ných na medzinárodnej (najmä globálnej) úrovni a národnej implementing the resolutions of the Ministerial Conferences on the Protection of Forests in Europe and in global negotiations, in particular the UN Forum on Forests. Regional European forestry processes include in particular the FAO Committee on Forestry and the UN ECE Timber Committee. Other important components of international activities con cerning forest management include conventions and processes, such as the Convention on Biological Diversity, Convention on International Trade in Endangered Species, Ramsar Convention, UN Framework Convention on Climate Change with its Kyoto Protocol, UN Convention to Combat Desertification, etc. Con cerning forest management it is necessary to mention also the UN Commission on Sustainable Development which organised the World Summit on Sustainable Development and in particular regular global forest congresses. Conclusions of the above-mentioned global and European events are decisively important from the point of view of forming basic strategic steps of the EU towards sustainable forest management and forestry development. For these reasons their conclusions are determining documents also for the strategy and the concept of the Slovak forest management. Therefore Slovakia implements them systematically into the national forest policy and into generally binding legal instruments. This is supported by incorporation of the current international documents, including the EU Forest Action Plan into the Agriculture Development Policy for 2007–2013 – Part Forestry and into this National Forest Programme. 47 úrovni, a z toho vyplývajúci nízky záujem vlastníkov a obhos podarovateľov lesov o medzinárodnú politiku. Malý podiel rezortu na zahraničnej rozvojovej pomoci.• Rámcové ciele: Efektívna implementácia všetkých rozhodujúcich záverov • z rokovaní celosvetových a európskych lesníckych podujatí do strategických, koncepčných a programových dokumentov les ného hospodárstva. Zabezpečovanie aktívnej účasti Slovenska v medzinárodných • orgánoch, organizáciách a iniciatívach. Zvyšovanie informovanosti a povedomia lesníckej i nelesníc-• kej verejnosti o zámeroch EÚ a celosvetových iniciatív v oblas ti lesného hospodárstva. Priorita 15: Posilňovať medzirezortnú spoluprácu a koordiná ciu medzi politikami ovplyvňujúcimi lesy a lesné hospodárstvo V zmysle právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva a z medzinárod ných dohôd a záväzkov vyplývajú povin nosti, ktorých uskutočňovanie je v zmysle spoločnej zodpovednosti za lesy úlohou viacerých odvetví a rezortov. Lesné eko systémy sú mimoriadne cennou súčasťou osobitne chránených území, preto v nich dochádza k prekrývaniu záujmov medzi lesným hospodárstvom a ochranou príro dy a krajiny, ktorá je v kompetencii Minis terstva životného prostredia SR. Spraco vanie dreva patrí na rozdiel od spracovania poľnohospodárskych produktov do rezortu Ministerstva hospodárstva SR. Lesnícke vzdelávanie spadá do kompetencie minis terstva školstva. Časť lesných pozemkov je v správe Ministerstva obrany SR. V rámci medzinárodnej spolupráce je nutná koor dinácia s Ministerstvom zahraničných vecí SR. Viacsektorový prístup je dôležitý aj s ohľadom na to, že niektoré problémy lesného hospodárstva majú pôvod mimo tohto odvetvia (poškodzovanie lesov v dô sledku znečisťovania ovzdušia, využívanie lesov verejnosťou, vykonávanie činnos tí v lesoch podľa osobitných predpisov Main problems: Considerable differences among some policy issues negoti-• ated on international (in particular global) level and national level, which leads to weak interest of forest land owners and forest managers in international policy. Small share of the sector in foreign development assistance.• Framework objectives: Effective incorporation of all decisive conclusions from nego-• tiations at global and European forestry events into the strate gic, policy and programming forest management documents. Ensuring active participation of Slovakia in international bod-• ies, organisations and initiatives. Increasing informedness and awareness of both professional • and non-professional public on the EU plans and global initia tives in the area of forest management. Priority 15: To strengthen cross-sectoral cooperation and coordination among policies affecting forests and forestry In the light of legal instruments in the area of forest management and based on inter national agreements and commitments there are duties which are in responsibility of a number of sectoral organisations. For est ecosystems are an extremely valuable part of especially protected areas and that is why they are sometimes a place of con flict between the interests of forestry and nature and landscape protection which is under responsibility of the Ministry of the Environment. Wood processing, unlike the processing of agricultural products, belongs to the competence of the Minis try of Economy. Forestry education is in the responsibility of the Ministry of Edu cation. Some parts of forest lands are ad ministered by the Ministry of Defence. As regards international cooperation, coordi nation with the Ministry of Foreign Affairs is necessary. Multi-sectoral approach is important also with regard to the fact that some for estry problems have their origin out of this sector (forest damaging due to air pollu tion, forests used by the public, activities carried out pursuant to specific legal in struments, etc.). Cooperation with science 48 a pod.). Dôležitá je tiež spolupráca s vedou a výskumom v súvi siacich odvetviach, ako sú prírodné, ekologické, spoločenské vedy a ďalšie súvisiace odbory. Hlavné problémy: Nepreviazanosť lesníckej politiky s politikami súvisiacich od-• vetví a rezortov. Nedostatočná spolupráca, koordinácia aktivít a komunikácia • so súvisiacimi odvetviami a rezortmi, najmä ochranou prírody a krajiny. Chýbajúca spolupráca zainteresovaných odvetví a rezortov pri • uskutočňovaní opatrení súvisiacich s rozvojom vidieka. Absencia projektov verejno-súkromných partnerstiev s účas-• ťou lesníckych subjektov a súvisiacich odvetví a rezortov. Nedostatočné využívanie možností čerpania finančných • prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a operačných programov súvisiacich odvetví a rezortov. Rámcové ciele: Zlepšiť súdržnosť a medzisektorovú spoluprácu medzi lesným • hospodárstvom a súvisiacimi odvetviami a rezortmi s cieľom zosúladenia hospodárskych, ekologických a sociálno-kultúr nych cieľov. Zapracovať ciele národného lesníckeho programu do súvisia-• cich rezortných politík a programov. Vypracovať Akčný plán Národného lesníckeho programu.• Priorita 16: Zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb vlastníkov lesa a spoločnosti Cieľom trvalo udržateľného a funkčne integrovaného hospodáre nia v lesoch je zabezpečenie oprávnených záujmov, požiadaviek a potrieb spoločnosti a vlastníkov lesov, t. j. optimalizácia plnenia funkcií lesov pre verejnosť a prijateľná miera podnikateľského zis ku vlastníkov lesov. Toto je v celospoločenskom záujme, pretože vlastník starostlivosťou o trvalú existenciu lesa prináša spoločnosti významné služby. Pre splnenie týchto zámerov naďalej zabezpečo vať odborné hospodárenie v lesoch podľa lesných hospodárskych plánov a prostredníctvom odborného lesného hospodára. Lesníctvo sa nachádza v zložitej finančnej situácii. Kým spo ločenská objednávka na produkciu dreva je ekonomicky zabez pečená fungujúcim trhom, ostatné verejnoprospešné funkcie netrhového charakteru neboli doposiaľ ekonomicky dostatočne zabezpečené. Z dôvodu multifunkčného charakteru a špecifík lesnej výroby lesné hospodárstvo nedokáže pokrývať neustále sa zvyšujúci dopyt po mimoprodukčných funkciách tržbami z reali zovanej produkcie dreva. Cieľom a súčasťou trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch preto musí byť zahrnutie služieb na pod poru ostatných funkcií lesov, ako jedného z možných príjmov pre and research in related areas (natural, ecological, social sciences, and others) is also important. Main problems: Lack of connection between forestry policy and other sectoral • policies. Insufficient cooperation, coordination of activities and com-• munication with related sectors, in particular nature and land scape protection. Missing cooperation of participating sectors in implementing • the rural development measures. Absence of projects of public-private partnership with partici-• pation of forestry subjects and subjects from related sectors. Insufficient use of financial resources from the EU structural • funds and operational programmes of related sectors. Framework objectives: To improve coherence and cross-sectoral cooperation between • forest management and other related sectors with the aim to harmonise economic, ecological and socio-cultural objec tives. To incorporate objectives of the National Forest Programme • into related sectoral policies and programmes. To elaborate an Action Plan of the National Forest Pro-• gramme. Priority 16: To meet justified interests and needs of forest land owners and of the society The objective of sustainable and functionally integrated forest management is to ensure justified interests, requirements and needs of the society and owners of forest lands, i.e. to optimise the fulfilment of forest functions for the public and acceptable level of business profit for forest land owners. This is in the interest of the whole society because the owner looking after sustainable existence of a forest offers important services to the society. In order to meet these plans it is necessary to further ensure professional forest management according to forest management plans and by an expert forest manager. Forestry is in difficult financial conditions. While societal requirements for timber production are ensured by a working market, other public functions of non-market nature have not been sufficiently ensured yet. Due to multifunctional nature and specificities of forest production the forestry is not capable to cover growing demands for non-production functions from timber production incomes. Objectives and components of sustainable forest management have therefore to include services to support other functions as potential incomes for owners so that they do not 49 vlastníkov tak, aby neboli závislí iba na predaji dreva. Na roky 2007–2013 by sa mala štátna podpora v lesníctve realizovať najmä v rámci programu Udržateľné lesné hospodárstvo, z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka a zo štátnej pomoci. Je potrebné zdokonaliť a realizovať nástroje na podporu trvalo udržateľného hospodárenia v prípadoch, keď prírodné, produkčné a výrobné podmienky, resp. nepriaznivé pôsobenie antropických vplyvov (znevýhodnené oblasti) neumožňuje vytvárať dostatok prostriedkov na realizáciu trvalo udržateľných spôsobov hospodá renia v lesoch. Toto platí tiež v lesoch s dôležitými environmentál nymi a sociálnymi funkciami. Vlastníci alebo užívatelia lesov v lo kalitách s ochranným režimom z titulu ochrany prírody sú v rôznej miere obmedzovaní a v porovnaní s vlastníkmi ostatných lesov sú na trhu znevýhodňovaní – vzniká im majetková ujma, resp. zvýše né náklady. Náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia doposiaľ umožňujú len zákon o ochrane prírody a krajiny a zákon o lesoch. Širšiemu uplatneniu príslušných opatrení bránia niektoré tech nické nedostatky. Lesného hospodárstva sa dotýkajú tiež ďalšie zákony, napr. o vodách, pozemných komunikáciách, telekomu nikáciách, energetike, ochrane a využití nerastného bohatstva, zdravotnej starostlivosti. Tieto však neriešia otázky ochrany les ných pozemkov a náhrady za zvýšené náklady a obmedzenie hos podárenia. depend solely on timber sale. In the 2007–2013 period, the state support should be provided in particular in the framework of the programme Sustainable Forest Management from the European Agricultural Rural Development Fund and from the state aid. It is necessary to improve and apply the instruments to support sustainable management in cases in which natural and production conditions and adverse anthropogenic impacts (disadvantaged areas) do not allow to create sufficient resources for implementation of sustainable methods of forest management. This applies also to the forests fulfilling important environmental and social functions. Owners and users of forests in areas with a protection regime due to nature protection are restricted to a certain extent in using their property. When compared to the owners of other forests they are disadvantaged on the market, they suffer from material loss and increased expenses. Compensation for restriction in daily forest management is provided only by the Act on nature and landscape protection and by the Act on forests. Some technical aspects constitute an obstacle in wider application of relevant provisions. Forest management is also addressed by other Acts, e.g. Acts on water, roads, telecommunications, energy, protection and use of mineral resources, health care. These Acts, however, do not address issues of forest land protection and compensation for increased costs and management restrictions. 50 Proces reštitúcií lesov a usporiadania obhospodarovania les ných pozemkov sa zatiaľ neukončil; dlhodobo stagnuje najmä v súkromných lesoch v drobnom individuálnom vlastníctve a po dielovom spoluvlastníctve. V súčasnosti pokračuje proces obnovy evidencie pozemkov a právnych vzťahov k ním (pozemkové úpravy). Ich cieľom je zlep šenie produkčných a pracovných podmienok v pôdohospodárstve a podpora rozvoja vidieka. V minu losti lesné pozemky vo viacerých prípadoch neboli zahrnuté do obvo dov projektov pozemkových úprav. Nedostatočne sa zabezpečuje riešenie využívania marginálnej poľnohospodárskej pôdy, vrátane „bielych plôch“. Táto problemati ka sa prakticky ani nerieši, pretože podporu z EÚ možno dostať len na zalesňovanie v súčasnosti využíva nej poľnohospodárskej pôdy. Sle duje sa tým útlm poľnohospodár skej výroby a nie posilnenie funkcie lesa pri tvorbe krajiny, životného prostredia, verejnoprospešných úžitkov a produkcie stromovej bio masy. Lesné hospodárstvo v niekto rých lokalitách Slovenska (horské oblasti) predstavuje významný zdroj pracovnej sily (priestor za mestnanosti) a spoluurčuje celé so ciálne prostredie najmä vidieckych oblastí s vyššou lesnatosťou. Počet zamestnancov v lesnom hospodár stve neustále klesá. Od roku 1990 (36 316 osôb), počet osôb pracu júcich v hospodárskej sfére rezor tu klesol do roku 2005 na približne 13 tisíc. Počet zamestnancov podnikateľských subjektov, ktoré však nepôsobia len v lesnom hospodárstve je približne 12 tisíc. Zamestnanci lesného hospodárstva majú v súčasnosti prie mernú nominálnu mzdu nižšiu ako je v hospodárstve o približne 10 %. Nepriaznivý trend v zamestnanosti pokračuje a prevažujúca ponuka pracovnej sily nie je vyvážená novými podnikateľskými aktivitami naviazanými priamo na lesné hospodárstvo. Dodávateľské služby na realizáciu výkonov pestovnej a ťažbo vej činnosti pre štátne a neštátne subjekty lesníctva sú významnou oblasťou multifunkčného lesníctva. V súčasnosti sú subjekty po The process of forest restitutions and arrangements in forest management has not been completed yet. It stagnates mainly in small-area private forests owned by small owners and associations. Currently, the land records are being renewed and land ameliorations are being updated. They are intended to improve production and working conditions in agriculture and to support rural development. In the past, forest lands in some cases were not included into the districts of land amelioration projects. Marginal agricultural lands, including “white areas”, are not used sufficiently. This issue is not addressed because the support from the EU can be obtained only for afforestation of currently used agricultural lands. This practice is aimed at lowering agricultural pro duction instead of strengthening forest function in landscape and environmental management, pub lic benefits and production of tree biomass. Forest management in some areas of Slovakia (mountain areas) constitutes an important source of labour force (employment opportu nities) and co-determines the entire social environment, especially in rural areas with higher forest cov erage. The number of employees in the forestry sector is decreasing. Since 1990, the number of persons working in this sector dropped from 36,316 to approximately 13 thousand in 2005. The number of people working in organisa tions, which are active not exclusively in the forestry, is roughly 12 thousand. The average salary in the forestry sector is lower by 10% in comparison to the average in the national economy. Adverse trend in employment is continuing and overriding offer of labour force does not meet new business initiatives linked directly to the forest management. Supply services to utilise outputs of silviculture and harvesting activities for both state and non-state subjects constitute an important area of a multifunctional forestry. At present, subjects 51 skytujúce služby pre lesníctvo na Slovensku menej konkurencie schopné oproti zahraničným firmám, ktoré sú vybavené najnovšou technikou, vyspelými technológiami a skúseným manažmentom. Táto skutočnosť môže v značnej miere nepriaznivo ovplyvňovať aj zamestnanosť na vidieku. Hlavné problémy: Pretrvávajúca stagnácia reštitučného procesu najmä v súk-• romných lesoch. Pretrvávajúci výskyt legislatívnych a technických bariér hrade-• nia majetkovej ujmy za obmedzovanie vlastníckych práv. Zákony súvisiace s lesným hospodárstvom, napr. o vodách, • pozemných komunikáciách, telekomunikáciách, energetike, ochrane a využití nerastného bohatstva neriešia otázky ochra ny lesných pozemkov a náhrady za zvýšené náklady a obme dzenie hospodárenia. Lesné pozemky v mnohých prípadoch nie sú zahrnuté do ob-• vodov projektov pozemkových úprav. Nedoriešené arondácie (sceľovanie pozemkov) a stabilizácia • hraníc medzi poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami. Neriešenie problematiky využívania marginálnej poľnohospo-• dárskej pôdy, vrátane „bielych plôch“. Pokračujúci nepriaznivý trend v poklese zamestnanosti v les-• nom hospodárstve. Rámcové ciele: Zachovanie a stabilizácia lesov v znevýhodnených oblastiach • s cieľom zlepšenia ekologicko-sociálneho efektu a životného prostredia. Riešenie problému nedostatočnej kompenzácie náhrad za ob-• medzenie realizácie vlastníckych práv. Podpora usporiadania vlastníckych a užívacích práv k lesným • nehnuteľnostiam a odstránenie pretrvávajúcej stagnácie v reš titučnom procese najmä súkromných lesov. Podstatné zvýšenie rozsahu lesných pozemkov v obvodoch no-• vých (rozpracovávaných) projektoch pozemkových úprav. Vypracovanie programu zalesňovania marginálnej poľnohos-• podárskej pôdy na zlepšenie ochrany infraštruktúry a zabez pečenie jeho financovania. Zvyšovanie zamestnanosti najmä diverzifikáciou ekonomic-• kých aktivít a rozvojom služieb nadväzujúcich na lesné hospo dárstvo. Priorita 17: Podporovať využívanie dreva a ďalších lesných produktov pochádzajúcich z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom Aj keď neustále rastie záujem o les ako súčasť životného prostre dia a rôzne skupiny presadzujú stále väčšie plochy lesov bez ich providing services to forestry in Slovakia are less competitive than foreign companies, which have up-to-date technology, equipment and experienced management. This fact can adversely affect employment in rural areas. Main problems: Surviving stagnation of the restitution process, in particular in • private forests. Surviving legislative and technical barriers to compensation • for material loss in case of restriction of ownership rights. The Acts related to forest management, e.g. Acts on water, • roads, telecommunications, energy, protection and use of mineral resources do not address issues of forest land protec tion and compensation for increased costs and management restrictions. Forest lands in some cases are not included in the districts of • land amelioration projects. Integration of lands and stabilisation of borders between agri-• cultural and forest lands are not solved. Issues of the use of marginal agricultural lands, including • “white areas”, are not solved. Continuing adverse trend in decrease of employment in for-• estry. Framework objectives: Maintaining and stabilising forests in disadvantaged areas in • order to improve ecological and social effects and the environ ment. Dealing with problems of insufficient compensation for re-• striction of owners’ rights. Supporting to settle owners’ and users’ rights in relation to • forest properties and removing the surviving stagnation in restitution process, first of all in case of private forests. Considerable growth of forest lands in districts of new (under • preparation) land amelioration projects. Elaborating a programme of afforestation of marginal agricul-• tural lands in order to improve protection of infrastructure and to ensure financial resources for this purpose. Increasing employment, mainly through diversification of eco-• nomic activities and through development of forestry-related services. Priority 17: To support the use of wood from forests managed in sustainable way While the interest in a forest as a part of the environment still grows and various groups try to enforce the use of forests for 52 využitia na produkciu dreva, táto zostáva najvýznamnejším ekono mickým zdrojom lesníctva a zabez pečuje pre lesné hospodárstvo až okolo 80 % tržieb a výnosov. Ťažba dreva na Slovensku má stúpajúcu tendenciu. Z hodnoty 5–6 mil. m3 v 80 a 90-tych rokoch sa zvý šila na 6–7 mil. m3 po roku 2000 a v prípade mimoriadne rozsiahlej kalamity ako bola v roku 2004 až na vyše 10 mil. m3. Prekračovanie plánovanej ťažby dreva spôsobuje vysoký rozsah náhodných ťažieb, ktoré v priemere predstavujú oko lo polovice celkovej ročnej ťažby. Podiel odvetví lesného hos podárstva a drevospracujúceho priemyslu vrátane čiastky verej noprospešných funkcií lesa v roku 2005 predstavoval 3,3 % na hru bom domácom produkte Sloven ska. Súčasťou produkcie a spraco vania dreva je i tvorba pracovných miest prevažne vo vidieckych ob lastiach. Súčasný vzťah lesného hospodárstva a drevospracujúce ho priemyslu možno charakteri zovať ako vzťah dvoch partnerov závislých jedného na druhom, pohybujúcich sa v hospodárskom a ekonomickom prostredí Sloven ska. Domáci drevospracujúci priemysel je dominantným odberate ľom a spracováva okolo 75 % vyprodukovaného dreva. Drevo sa dodáva v prevažnej miere lesníckymi subjektmi až na skládku vo výrobnom závode spracovateľa. Meranie objemu dreva sa presúva na automatizované meranie u odberateľa. Stále viac sa využívajú logistické metódy. Export dreva zo Slovenska v jednotlivých rokoch predstavoval 16–34 % ročných dodávok dreva, pričom v posledných rokoch klesá, okrem roku 2005, keď nárast exportu ihličnatého dreva vy plynul z rozsiahlej vetrovej kalamity. Dovoz dreva je veľmi nízky a pohybuje sa okolo 2 % domácich dodávok dreva. Export reziva sa v jednotlivých rokoch pohybuje v rozpätí 23–68 % a má klesajú cu tendenciu. Import reziva je relatívne nízky, na úrovni 2–4 %. timber production, this remains the most important economic resource of income of forestry (80% of sales and revenues). There is a growing trend in timber felling in Slovakia. It increased from 5–6 million m3 in 1980s and 1990s to 6–7 million m3 after 2000 and in 2004 (windthrow disaster in November) it reached the value of more than 10 million m3. High rate of incidental felling (approximately one half of total annual felling) causes the exceeding of planned timber harvesting. The share of forestry sectors and wood processing industry in gross domestic product of Slova kia in 2005 was 3.3% (including the public-beneficial functions of forests). Wood production and processing include also employ ment generation, in particular in rural areas. The current relation ship between forestry and wood processing industry can be char acterised as relationship of two partners depending on each other, working in the economic environ ment of Slovakia. The national wood process ing industry is a dominant actor, processing approximately 75% of produced wood. The wood is usually supplied by forestry organi sations to wood yards of processing factories. Wood volume is measured automatically by the user. There is a growing trend in the use of logistical methods. Annual timber export from Slovakia amounted 16–34% of annual timber supplies, while there is a decreasing trend in recent years (except for 2005 when export growth of coniferous wood was caused by windthrow disaster). Timber import is very low (roughly 2% of domestic wood supplies). Annual sawn timber export ranges from 23% to 68% and is decreasing. Sawn timber import is relatively low (2–4%). Main problems: Relatively high export of raw wood assortments and wood • products with a low value added. Obrázok 29: Vývoj ťažby skutočnej, únosnej a celkového bežbého prírastku Figure 29: Development of actual felling, allowable cut and total current incre ment Obrázok 30: Aktuálne a cieľovém rozdelenie zásob dreva podľa vekových stup ňov Figure 30: Actual and target division of timber growing stock by age classes 53 Hlavné problémy: Relatívne vysoký vývoz sortimentov surového dreva a výrob-• kov z dreva s malou pridanou hodnotou. Vysoký rozsah náhodných ťažieb, ktoré v priemere predsta-• vujú okolo polovice celkovej ročnej ťažby – znehodnocovanie dreva, znižovanie jeho speňaženia. Negatívne dosahy zákona o ochrane prírody a krajiny na vy-• užitie a speňaženie vyprodukovaného dreva (zákazy a obme dzenia ťažby dreva, predlžovanie rubných dôb a z toho vyplý vajúce znižovanie kvality dreva – hniloba a zvyšovanie rozsahu náhodných ťažieb). Rámcový cieľ: Propagácia významu certifikácie lesov a spotrebiteľských re-• ťazcov na báze dreva pre spoločnosť. Priorita 18: Podporovať environmentálne vzdelávanie a syste matickú prácu s verejnosťou s cieľom dosiahnutia pozitívnej zmeny v chápaní významu lesného hospodárstva u verejnosti Les je pre verejnosť atraktívnym a výnimočným prostredím, ktoré je zároveň zdrojom poznania a prostriedkom výchovy. Dopyt po relaxácii v prírode sa zvyšuje. Jedným z nástrojov práce s verej nosťou je lesná pedagogika, ktorej cieľom je zlepšenie vzťahu verej nosti k lesníctvu, prispenie k objas neniu významu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a citlivému zaobchádzaniu s prírodou. Zahŕňa rôzne aktivity na formovanie pozi tívnych postojov všetkých skupín obyvateľstva, ale najmä detí a mlá deže k lesu a lesníctvu. Spomedzi projektov environ mentálnej práce lesníkov s verej nosťou možno uviesť najmä: Lesné informačné kancelárie, Deň stro mu, Lesníci deťom, Cielená spo lupráca s miestnymi základnými školami zabezpečovaná štátny mi lesmi TANAP, Lesopark Brezina, Interaktívna výstava ALEA a mnoho ďalších. Pozitívny vzťah obyvateľstva k lesu, lesnému hospodárstvu a lesníkom pomáha budovať tiež systematická práca s verejnosťou prostredníctvom médií, propagačno-náučných materiálov a rôz nych podujatí. Svoju úlohu tu zohrávajú i niektoré mimovládne organizácie a združenia. Niektoré ovplyvňujú verejnosť veľmi po zitívne, vrátane práce s mládežou, iné, ktoré často získavajú cel kom ľahký prístup k informačným prostriedkom, skresľovaním, či High occurrence of incidental felling – approximately one half • of total annual felling – leading to reduction of incomes from timber. Negative effects of the Act on nature and landscape protection • to the use of produced wood (prohibitions and restrictions in the timber felling, extending rotation periods leading to reduc ing quality of timber – rot, increase of incidental felling. Framework objective: Promoting the importance of certification of forests and wood-• based consumer chains for the society. Priority 18: To support environmental education and systematic work with the public in order to achieve a positive change in perception of forestry by the public Forests are for the public an attractive and unique environment which is also a source of knowledge and education. Demand for recreation in nature is increasing. Instruments in the area of pub lic relations include forest pedago gy which is intended to improve the relationship of the public to forests and forestry, contribute to clarifica tion of importance of sustainable forest management and nature pro tection. It includes various activi ties to form positive attitudes of all social groups and especially chil dren to forests and forestry. As regards environmental projects of foresters in the area of public relations, we can mention the following activities: Forest In formation Offices, Day of Tree, For esters to children, targeted cooperation with local primary schools carried out by the TANAP State Forests company, Lesopark Drevi na, Interactive exhibition ALEA and many others. A systematic work with the public via media, information documents and various events helps to build a positive attitude of inhabitants to forestry and foresters. A positive role in this respect is played by some non-governmental organisations and associations. Some of them influence the public very positively, including activities with the youth, while others get easy access to media and create a false image on forestry by distorting or 54 zamlčovaním niektorých objektívnych skutočností vytvárajú ne pravdivý obraz o lesníctve a lesnom prostredí. Dôležitá je i skutoč nosť, že pre väčšinu spoločnosti je les iba miestom pre relaxáciu a iba pre malú časť spoločnosti je i prostriedkom obživy. Práca s verejnosťou je úlohou pre ministerstvo, ministerstvom zriadené organizácie, lesnícku komoru a iné profesijné združenia, vlastníkov lesa a ich združenia. Verejnosť pritom očakáva profesi onálne informácie. V oblasti práce s verejnosťou prináša lesnému hospodárstvu veľa príležitostí aj členstvo Slovenska v EÚ najmä možnosti získania finančných prostriedkov prostredníctvom za hraničných projektov a fondov EÚ. Pri presadzovaní oprávnených záujmov lesníctva v dôležitých verejných rozhodnutiach treba vy užívať vzájomnú spoluprácu dominantných lesníckych subjektov a spoločnú stratégiu práce s verejnosťou. Hlavné problémy: Chýbajúca koncepcia a stratégia komunikácie s verejnosťou.• Komunikácia s verejnosťou bola dlho zanedbávaná a podce-• ňovaná, čo spôsobuje slabú informovanosť verejnosti o dianí v lesníctve. Prevládajúce názory verejnosti o zlom stave a nevhodných • spôsoboch hospodárenia v lesoch. Nevyriešené personálne zabezpečenie práce s verejnosťou, ne-• dostatok profesionálnych skúsenosti v tejto oblasti. Chýbajúca koordinácia práce s verejnosťou; nedostatočná ko-• munikácia a spolupráca medzi lesníckymi organizáciami. Nedostatočná komunikácia a kooperácia s organizáciami • pôsobiacimi v oblasti životného prostredia, ochrany prírody a krajiny a mimovládnymi organizáciami. Nedostatok finančných prostriedkov na osvetu a propagáciu • lesného hospodárstva. Rámcové ciele: Vypracovanie a realizácia komplexnej stratégie a vytvorenie • zodpovedajúcich inštitucionálnych podmienok na zabezpeče nie systematickej práce s verejnosťou s cieľom zvýšenia pove domia o prínosoch trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch pre spoločnosť a dosiahnutia pozitívneho vzťahu obyvateľstva k lesu, lesnému hospodárstvu a lesníkom. Zlepšenie koordinácie a spolupráce pri práci s verejnosťou me-• dzi lesníckymi i nelesníckymi mienkotvornými organizáciami v oblasti lesníctva. Zlepšenie finančného a organizačného zabezpečenia práce • s verejnosťou so zameraním na jej profesionalizáciu a častejšie prezentovať prácu lesníkov prostredníctvom masovokomuni kačných prostriedkov. suppressing some real facts. There is an important fact that the forest for majority of inhabitants is only a place of relaxation, whereas only a small part of the society uses the forests as source of livelihood. Working with the public is a task for the Ministry, organisations managed by the Ministry, Forest Chamber and other professional associations, forest land owners and their associations. The public has a right to professional information. Membership of Slovakia in the EU offers a lot of opportunities to forestry in the area of public relations, especially in the form of financial resources from international projects and EU funds. When enforcing justified interests of forestry during important decision-making it is necessary to utilise a mutual cooperation of dominant forestry stakeholders and a common public relations strategy. Main problems: Missing concept and strategy for public relations.• Neglected and underestimated communication with the pub-• lic, which causes low level of informedness of the public on ac tivities in forestry. Prevailing opinions of the public concerning bad conditions • and improper methods of forest management. Insufficient staff for public relations, lack of professional expe-• rience in this area. Missing coordination of public relations, lack of communica-• tion and cooperation among forestry organisations. Insufficient communication and cooperation with organisa-• tions working in the area of the environment, nature and land scape protection and non-governmental organisations. Lack of financial resources for promotion of forestry.• Framework objectives: Elaborating and implementing a comprehensive strategy and • ensuring adequate institutional conditions for public relations activities in order to increase awareness on benefits of sustain able forest management for the society and to achieve a posi tive attitude of the public to forests, forest management and foresters. Improving coordination and cooperation in public relations • among forest and non-forest public opinion creating organi sations in the area of forestry. Improving financial and organisational conditions for public • relations with focus on professionalisation of these activities and more frequent presentation of activities of foresters in mass media. 55 FINANCOVANIE NÁRODNÉHO LESNÍCKEHO PROGRAMU Rámec financovania jednotlivých priorít a rámcových cieľov NLP udávajú nasledovné uznesenia, zákony prípadne nariadenia: Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, § 9, § 34, § 35 a § 55 a zákon • č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vi dieka. Národný strategický plán rozvoja vidieka SR, čl. 11 Nariade-• nia Rady č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka z Európske ho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Vlastné zdroje štátnych podnikov a organizácií, vlastníkov • a obhospodarovateľov lesov v zmysle príslušných ustanovení zákonov č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpi sov. 7. Rámcový program EÚ pre vedu a výskum v zmysle Roz-• hodnutia Rady č. 1982/2006/ES a rozhodnutia Rady č. 1906/ 2006/ES o pravidlách pre účasť na akciách v rámci 7. rámco vého programu. Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007–2013 • (Uznesenie vlády č. 457/2006). Rozpočtová kapitola Ministerstva životného prostredia SR • v zmysle ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prí rody a krajiny a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestup koch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Rozpočtová kapitola Ministerstva hospodárstva SR, v zmysle • zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast • (Uznesenie vlády č. 1021/2006). Opatrenia v oblasti podpory prírode blízkeho hospodárenia v le soch, environmentálne vhodných technológií a v oblasti zacho vania biodiverzity, zlepšovania a ochrany životného prostredia a lepšovania kvality života bude možné realizovať najmä využitím prostriedkov v rámci Národného strategického plánu rozvoja vi dieka SR, rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR a vlastných zdrojov štátnych podnikov lesného hospodárstva a organizácie lesného hospodárstva. Niektoré špecifické opatre nia na zachovanie biodiverzity by sa mali financovať tiež z operač ného programu životné prostredie a rozpočtovej kapitoly Minis terstva životného prostredia SR. Opatrenia na zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti FUNDING THE NATIONAL FOREST PROGRAMME The framework of financing the individual priorities and framework objectives of the National Forest Programme is determined by the following Resolutions, Acts or Regulations: The Act No. 326/2005 Z. z. on forests, Articles 9, 34, 35 and • Article 55 and the Act No. 274/2006 Z. z. on support in agri culture and rural development; The National Strategic Rural Development Plan of the Slo-• vak Republic, Article 11 of the Regulation of the Council No. 1698/2005 on support of rural development from the Euro pean Agricultural Rural Development Fund. Internal resources of state enterprises and organisations, for-• est land owners and forest users according to relevant pro visions of the Acts No. 513/1991 (Commercial Code), No. 40/1964 (Civic Code) as amended, No. 455/1991 on business as amended. The EU Seventh Framework Programme for Research and • Technological Development in accordance with the Decision of the Council No. 1982/2006/EC and the Regulation of the Council No. 1906/2006/EC laying down the rules for the par ticipation of undertakings, research centres and universities in actions under the Seventh Framework Programme. The National Strategic Reference Framework of the Slovak • Republic for 2007–2013 (Resolution of the Government No. 1005/2006). The Budget Line of the Ministry of the Environment of the • Slovak Republic in accordance with the provisions of the Act No. 543/2002 on nature and landscape protection and the Act No. 364/2004 on water and amending the Act No. 372/1990 on infringements as amended (Water Act). The Budget Line of the Ministry of Economy of the Slovak Re-• public in accordance with the Act No. 656/2004 on energy and amending some other Acts. The Operational Programme Competitiveness and Economic • Growth (Resolution of the Government No. 1021/2006). The measures supporting the nature-friendly forest manage ment, environmentally sound technologies, biodiversity protec tion measures and environmental measures will be implemented with the use of financial resources within the framework of the National Strategic Rural Development Plan, the Budget Line of the Ministry of Agriculture of the Slovak Republic, and internal resources of the state forest management enterprises and forest management organisations. Some specific biodiversity protection 56 by sa mali financovať najmä z roz počtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR, vlastných zdrojov a Národného strategického plánu rozvoja vidieka SR, prípadne tiež z operačného programu kon kurencieschopnosť a hospodársky rast. Podporu výskumu bude možné financovať z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva SR prostred níctvom Agentúry pre podporu výskumu a vývoja (APVV), ope račného programu výskum a vývoj a operačného programu vzdeláva nie, zo 7. rámcového programu EÚ pre vedu a výskum a z rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospo dárstva SR. Na podporu využívania lesnej biomasy na výrobu energie by sa mali využiť tiež prostriedky roz počtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva SR, z operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Opatrenia na skvalitňovanie vzdelávania a odbornej prípravy v lesníctve je možné realizovať naj mä z Národného strategického plánu rozvoja vidieka SR a operač ného programu vzdelávanie.. Zhodnocovanie a marketing nedrevných produktov a služieb bude financovaný najmä z prostriedkov Národného strategické ho plánu rozvoja vidieka SR a z vlastných zdrojov. Niektoré špe cificky zamerané opatrenia v rámci zhodnocovania nedrevných produktov bude možné riešiť projektmi z operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia v oblasti rozvoja ľudských zdro jov a zvyšovania zamestnanosti na vidieku. measures should be funded also from the Operational Programme Environment and from the Budget Line of the Ministry of the Environ ment of the Slovak Republic. The measures aimed at increas ing the long-term competitiveness should be funded mainly from the Budget Line of the Ministry of Ag riculture of the Slovak Republic, internal resources and from the Na tional Strategic Rural Development Plan of the Slovak Republic or also from the Operational Programme Competitiveness and Economic Growth. Support of research will be able to fund from the Budget Line of the Ministry of Education of the Slovak Republic through the Agency for Support of research and Develop ment, the Operational Programme Research and Development and the Operational Programme Edu cation, the EU Seventh Framework Programme for Research and Tech nological Development and from the Budget Line of the Ministry of Agriculture of the Slovak Republic. The resources of the Budget Line of the Ministry of Economy of the Slovak Republic, the Operational Programme Competitiveness and Economic Growth, should also be used to support the use of forest biomass for energy production. The measures to improve education in forestry can be implemented with the use of resources from the National Strategic Rural Development Plan of the Slovak Republic and the Operational Programme Education. The use and marketing of non-wood products and services will be funded from the resources of the National Strategic Rural Development Fund of the Slovak Republic and from internal resources. Some specific measures aimed at the use of non-wood products will be subject of projects funded from the Operational Programme Employment and Social Inclusion in the area of development of human resources and increasing employment in rural areas. 57 Financovanie priorít a rámcových cieľov NLP zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu V rámci programovej štruktúry rozpočtu výdavkov rezortu pôdo hospodárstva sa štátna podpora lesníctva bude v nasledujúcom období realizovať v rámci programu: Udržateľné lesné hospodár stvo. V tomto programe sa budú prerozdeľovať finančné prostried ky na nasledovné podprogramy: Podpora lesného hospodárstva z európskych fondov vrátane • dofinancovania zo štátneho rozpočtu (ŠR) SR Obnova a rozvoj lesného hospodárstva• Výskum a odborná pomoc pre udržateľné lesné hospodárstvo.• Štátna podpora lesného hospodárstva okrem uvedeného progra mu Udržateľné lesné hospodárstvo sa realizuje aj v rámci progra mu Tvorba, regulácia a implementácia politík, podprogram Pod pora programov. V rámci tohto podprogramu je financované vzdelávanie v lesnom hospodárstve. V rámci národnej podproy sa finančné prostriedky budú po skytovať v súlade s pravidlami EÚ a v zmysle ustanovení zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidie ka. Podpora lesného hospodárstva z európskych fondov vrátane dofi nancovania zo štátneho rozpočtu SR Základom zabezpečenia Národného lesníckeho programu je fi nančný rámec stanovený Nariadením Rady č. 1698/2005 o pod pore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho fondu rozvoja vidieka (EAFRD) a spolufinancovanie opatrení Programu rozvoja vidieka z národného rozpočtu. Východiskovým dokumentom na vytvorenie možnosti čerpa nia finančných prostriedkov z EAFRD je Národný stra tegický plán rozvoja vidieka SR na roky 2007–2013, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 497/2006. Celkový objem finančných prostriedkov Programu roz voja vidieka SR 2007–2013 predstavuje 3 400 664 314 €, v tom účasť verejných financií predstavuje 2 562 585 916 €, z toho 1 969 418 078 € činí príspevok z Európskeho poľ nohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Zvyšok, t. j. Funding the priorities and framework objectives of the NFP from the EU resource and from the state budget In the framework of the structure of budget expenses in the agriculture sector the state support of forestry will be in the forthcoming period provided in the framework of the programme Sustainable Forest Management. Within this programme the financial resources will be allocated to the following sub programmes: Support of forest management from the European funds, in-• cluding co-financing from the Slovak state budget, Regeneration and development of forest management,• Research and professional assistance to sustainable forest • management. Along with the above mentioned Sustainable Forest Management programme the state support of forest management is provided also in the framework of the programme Policy Creation, Regulation and Implementation, sub-programme Programme Support. This sub-programme includes education in forest management. Within the national support the financial resources will be provided in accordance with the EU rules and in accordance with the Act No. 274/2006 on support of agriculture and rural development. Support of forest management from the European funds, including co-financing from the state budget The financial framework laid down by the Regulation of the Coun cil No. 1698/2005 on support for rural development by the Euro pean Agricultural Fund for Rural Development (EAFRD) and the co-financing of meas ures included in the Rural De velopment Programme from the state budget constitute a basis for implementation of the National Forest Pro gramme. The National Stra tegic Rural development Plan for 2007–2013, approved by the Slovak Government by the Resolution 497/2006, is a background document for establishing a possibility to use financial resources from the EAFRD. Overall amount of finan cial resources of the Rural De OPATRENIA NA ROKY 2007–2013 / MEASURES FOR 2007–2013 OS 1 zvýšenie konkurencieschopnosti sektoru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva AXIS 1 Increasing competitiveness of the agriculture and forest management sectors Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva / Adding value to agricultural and forest management products Infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva / Infrastructure related to development and adaptation of agriculture and forest management Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov / Increasing economic value of forests Odborné vzdelávanie a informačné aktivity / Education and information Využívanie poradenských služieb / Use of advisory services OS 2 zlepšenie životného prostredia a krajiny AXIS 2 Improving the environment and landscape Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy / First afforestation of agricultural land Platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda / Payments in the framework of NATURA 2000 system – forest land Lesnícko-environmentálne platby / Forestry-environmental payments Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení / Regeneration of forest management potential and implementation of preventive measures OS 3 Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva AXIS 3 Quality of life in rural areas and diversification of rural economy Vzdelávanie a informovanie / Education and information 58 593 167 838 € predstavuje nárok na štátny rozpočet SR ako for mu spolufinancovania v zmysle ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005. Tento finančný rámec je určený na všetky opatrenia nie len na lesné hospodárstvo. Program rozvoja vidieka bol schvá lený uznesením vlády SR č. 291 z 21. marca 2007. Nasledovná tabuľka uvádza osi a opatrenia, ku ktorým sa bude vzťahovať pomoc aj pre lesné hospodárstvo na obdobie rokov 2007–2013. Finančné rámce určené na jednotlivé opatrenia Osí 1, 2 a 3 na celé plánovacie obdobie 2007–2013: Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a • produktov lesného hospodárstva – celkový finančný rámec je 204 400 000 €, lesné hospodárstvo z toho bude predstavovať približne 20%. Infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptácie poľnohospo-• dárstva a lesného hospodárstva – celkový finančný rámec je 109 500 000 €. Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov – celkový finančný rá-• mec je 82 080 000 €, táto suma je určená pre lesné hospodár stvo a jej cieľom je zvýšenie ekonomickej hodnoty súkromných a obecných lesov, zvýšenie divrezifikácie produkcie a posilne nie trhových príležitostí. Odborné vzdelávanie a informačné aktivity – celkový finančný • rámec nie je určený. Využívanie poradenských služieb – celkový finančný rámec • nie je určený. Maximálna výška oprávnených nákladov na je den projekt je 1 875 €. Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy – celkový finančný • rámec nie je určený. Maximálna ročná platba na pokrytie stra ty príjmu v dôsledku zalesňovania pre poľnohospodárov alebo ich združenia je 700 €/ha a pre akékoľvek iné fyzické osoby alebo subjekty podľa súkromného práva 150 €/ha. Platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda – na • opatrenie Natura 2000 na lesnej pôde nie sú vyčíslené fi nančné zdroje samostatne, ale budú realizované prostredníc tvom zdrojov Lesnícko-environmentálnych platieb, pričom prostredníctvom výberových kritérií budú uprednostňované žiadosti súkromných vlastníkov lesov hospodáriacich vo vy hlásených oblastiach NATURA 2000. Lesnícko-environmentálne platby – celkový finančný rámec • nie je určený. Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preven-• tívnych opatrení – celkový rámec je 90 mil. €, táto suma je ur čená pre lesné hospodárstvo a hlavným cieľom tohto opatrenia je obnova produkčného potenciálu v lesoch poškodených prí rodnými pohromami a požiarmi a zavádzanie preventívnych opatrení, zachovanie a zveľadenie lesov, posilnenie biodiverzi velopment Programme for 2007–2013 is EUR 3,400,664,314, of that public resources represent EUR 2,562,585,916. This figure includes a contribution of the European Agricultural Fund for Ru ral Development in the amount of EUR 1,969,418,078. The rest of the sum, i.e. EUR 593,167,838 will be provided from the state budget in the form of co-financing pursuant to the Regulation of the Council 1698/2005. This financial framework is intended to all measures, not exclusively to forest management. The Rural Development Programme was adopted by the Resolution of the Government 291 of 21 March 2007. The following table shows axes and measures eligible for assistance in the area of forestry for the 2007–2013 period Financial frameworks for individual measures under Axes 1, 2 and 3 for the entire planning period 2007–2013: Adding value to agricultural products and forestry products • – total financial framework is EUR 204,000,000, forest man agement will receive 20%; Infrastructure related to development and adaptation of agri-• culture and forest management – total financial framework is EUR 109,500,000; Increasing economic value of forests – total financial frame-• work is EUR 82,080,000. This sum is intended to forest man agement with the aim to increase economic value of private and municipal forests, increase diversification of production and strengthen market opportunities; Education and information – total financial framework is not • defined; Use of advisory services – total financial framework is not de-• fined. Maximal amount of eligible costs per one project is EUR 1,875; First afforestation of agricultural soil – total financial frame-• work is not defined. Maximal annual payment to cover loss of income due to afforestation for farmers or their associations is EUR 700 per hectare and for any other natural persons or private law subjects this sum is EUR 150 per hectare; Payments in the framework of NATURA 2000 system – forest • land. Financial resources for measures within NATURA 2000 on forest land are not defined separately. These resources will be provided through the forestry – environmental payments. Applications of private forest land owners running business in designated NATURA 2000 areas will be preferred through selection criteria; Forestry – environmental payments – total financial frame-• work is not defined; Regeneration of forest management potential and implemen-• tation of preventive measures – total framework is EUR 90 million. This sum is intended for forest management and the 59 ty a ekologickej stability lesov, zlepšenie verejno-prospešných funkcií lesov, vytvorenie/zachovanie pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach, zníženie rizika pôdnej erózie, zvý šenie absorpčného potenciálu pôdy v lesoch, posilnenie vo dohospodárskej funkcie lesov a zvýšenie ochrany lesov pred požiarmi. Vzdelávanie a informovanie – celkový finančný rámec nie je • určený. Obnova a rozvoj lesného hospodárstva Zámerom tohto podprogramu je zachovať funkčne integrované lesné hospodárstvo, zabezpečujúce ekologickú stabilitu krajiny, posilňujúce hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a vidieka. V roku 2007 sa plánuje prerozdelenie finančných prostriedkov v čiastke 295,5 mil. Sk. Výskum a odborná pomoc pre udržateľné lesné hospodárstvo Zámerom tohto podprogramu je podporiť aplikovateľný výskum a vývoj podporujúci udržateľné les né hospodárstvo a výkon štátnej správy v intenciách zákona o le soch. V roku 2007 sa plánuje pre rozdelenie finančných prostriedkov v čiastke 72,5 mil. Sk. Program Tvorba, regulácia a imple mentácia politík Podprogram – Podpora programov Zámerom tohto podprogramu je efektívny manažment a účinná činnosť úradu s dôrazom na kva litu a včasnosť výstupov (5 mil. Sk v roku 2007). Národná podpora Finančné prostriedky určené pre národnú podporu sa budú posky tovať v zmysle ustanovení zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pô dohospodárstve a rozvoji vidieka pričom cieľom je podporiť hospo dárenie v lesoch, obnovu, ochranu a výchovu lesných porastov, a tým zabezpečiť trvaloudržateľné obhos podarovanie lesov a rozvoj lesného hospodárstva. main objective of this measure is regeneration of production potential in forests damaged by natural disasters and imple mentation of preventive measures, maintenance and enhance ment of forests, enhancement of biodiversity and ecological stability of forests, improvement of public functions of forests, creation/maintenance of jobs in rural areas, reduction of soil erosion risks, increase of absorption potential of forest soil, strengthening water management function of forests and in creasing protection of forests against fires. Education and information – total financial framework is not • defined. Regeneration and development of forest management This sub-programme is intended to maintain a functionally inte grated forest management enabling ecological stability of land scape, strengthening economic and social development in regions and rural areas. In 2007, it is planned to reallocate financial re sources in amount of SKK 295.5 million. Research and expert assistance for sustainable forest manage ment This sub-programme is intended to support the applied research and development supporting sustain able forest management and activi ties of state administration pursu ant to the Forest Act. In 2007, it is planned to reallocate financial re sources in the amount of SKK 72.5 million. Programme “Policy creation, regula tion and implementation” Sub-programme – Programme sup port The aim of this sub-programme is effective management and efficient activities of an authority with focus on quality and timing of outputs (SKK 5 million in 2007). National support Financial resources intended for national support will be provided in accordance with provisions of the Act 274/2006 on support of 60 Využitie ďalších finančných prostriedkov Okrem prostriedkov štátneho rozpočtu a európskych fondov je možné úlohy vyplývajúce z Národného lesníckeho programu fi nancovať tiež: z vlastných zdrojov vlastníkov lesných pozemkov a obhospo-• darovateľov lesov, z ďalších fondov EÚ a súvisiacich operačných programov • podľa konkrétnych opatrení (LIFE+, 7. výskumný rámcový program, program inteligentná energia pre Európu, ďalšie výdavkové programy EÚ zamerané na konkurencieschopnosť a inovácie, vzdelávanie a prípravu). Podporením rámcových cieľov a priorít Národného lesníckeho programu SR sa: Posilní prírode blízke obhospodarovanie, rozvoj ekologicky • vhodných technológií a zlepšenie biodiverzity. Skvalitní sa ochrana životného prostredia.• Posilní multifunkčné lesníctvo a zlepší sa poskytovanie a za-• bezpečovanie ekonomických, ekologických a sociálnych funk cií lesov. Zlepší konkurencieschopnosť lesného hospodárstva.• Pposilní kooperácia, koordinácia a medzisektorová spoluprá-• ca. Posilní úloha lesníctva v hospodárskom rozvoji, zamestnanos-• ti a prosperite krajiny, regiónov a hlavne vidieka. Zvýši pozitívny príspevok lesov ku kvalite života, najmä posky-• tovanie príjemného prostredia, príležitostí na rekreáciu a pre ventívnu zdravotnú starostlivosť, zachovávanie prírodných krás prostredia. Zvýši ekologická hodnota krajiny.• Skvalitní ochrana infraštruktúry pred pôsobením nepriazni-• vých činiteľov, najmä v dôsledku narastajúcej hrozby prírod ných katastrof, extrémneho správania počasia a problémov pôdnej erózie. agriculture and rural development, while the objective is to sup port forest management, regeneration, protection and tending of forest stands and to ensure sustainable management and develop ment in the forestry sector. Use of other financial resources Along with the financial resources from the state budget and the European funds, the tasks resulted from the National Forest Programme can be funded also from: internal sources of forest land owners and forest users;• other EU funds and related operational programmes accord-• ing to particular measures (LIFE+, Seventh Research Frame work Programme, programme Intelligent Energy for Europe, other expenditure programmes intended for competitiveness and innovations, education and training). Support of the framework objectives and priorities of the National Forest Programmes of the Slovak Republic will lead to: strengthening nature-friendly management, development of • ecological technologies and enhancement of biodiversity, improvement and protection of the environment,• strengthening multi-functional forest management and im-• proving economic, ecological and social functions of forests, improving competitiveness of forestry,• strengthening cooperation (including cross-sectoral) and co-• ordination, strengthening the role of forestry in economic development, • employment and national, rural and regional prosperity, increasing contribution of forests to quality of life, providing • a pleasant environment, opportunities for recreation and pre ventive health care, maintaining natural amenities, increasing ecological value of landscape,• improving protection of infrastructure against injurious • agents, in particular due to growing threat of natural disasters, extreme weather and soil erosion. 61 AUTORSKÝ KOLEKTÍV Editori / Editors Ing. Martin Moravčík, CSc., Prof. Ing. Július Novotný, CSc., Ing. Pavel Toma Spoluautori / Corporate Authors Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., Doc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš, PhD., Ing. Zuzana Sarvašová, PhD., Ing. Jozef Tutka, CSc., Ing. Milan Zúbrik, PhD., Ing. Mikuláš Černota, Ing. Miroslav Kovalčík, Ing. Milan Oravec, CSc., Ing. Marián Radocha, CSc., Ing. Roman Svitok, CSc., Prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc., Ing. Igor Štefančík, CSc. Autori fotografií / Authors of photo Prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., Ing. Vladimír Šebeň, PhD., archív NLC – ÚLPV Zvolen, Ing. Mikuláš Černota, Ing. Alexander Halák, Mgr. Stanislav Jendek Preklad / Translation RNDr. František Koločány Sadzba a obal / Layout & cover Ľuboš Frič Spolupracujúce orgány, organizácie a inštitúcie / Co-operating authorities, organizations and institutions Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Ministerstvo obrany Slovenskej republiky Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Ministerstvo školstva Slovenskej republiky Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica Technická univerzita vo Zvolene Štátne lesy TANAP Slovenská lesnícka komora Zvolen Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Odborový zväz drevo, lesy, voda Združenie lesníkov a ochrancov prírody Tatier, Tatranská Lomnica Klub lesníkov a priateľov lesa Liptova so sídlom v Liptovskom Hrádku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene Pôdohospodárska platobná agentúra, Bratislava LIST OF AUTHORS 62 RESOLUTION OF THE GOVERNMENT OF THE SLOVAK REPUBLIC No. 549 of 27 June 2007 concerning the National Forest Programme Document No.: 8071/2007 Submitted by: Minister of Agriculture The Government A. approves A.1. the National Forest Programme; B. authorises the Prime Minister B.1. to submit the National Forest Programme to the Chair of the National Council of the Slovak Republic for discussion in the National Council of the Slovak Republic, the Minister of Agriculture B.2. to present and justify the National Forest Programme in the National Council of the Slovak Republic; C. assigns the Minister of Agriculture C.1. to work out and submit to the Government for discussion an Action Plan of the National Forest Programme by 30 December 2008 C.2. to incorporate the National Forest Programme in concepts of programmes and plans under the competence of sectors continuously. Responsible: Prime Minister Minister of Agriculture For information to: Chair of the National Council of the Slovak Republic Vice-Prime Minister and Minister of Interior Vice-Prime Minister and Minister of Education Minister of the Environment Minister of Defence Minister of Economy Minister of Health Minister of Construction and Regional Development Minister of Finance Minister of Labour, Social Affairs and Family 63 THE NATIONAL COUNCIL OF THE SLOVAK REPUBLIC The Fourth Electoral Term No.: 1395/2007 531 RESOLUTION OF THE NATIONAL COUNCIL OF THE SLOVAK REPUBLIC of 20 September 2007 concerning the National Forest Programme (item 349) The National Council of the Slovak Republic A. takes note of the National Forest Programme; B. recommends the Government of the Slovak Republic to work out and submit an Action Plan of the National Forest Programme by 30 June 2008 together with detailed data included in the Action Plan on forms and sources of funds for approved priorities. Verified by: Monika Smolková by own hand Stanislav Kahanec by own hand pavol paška by own hand Chair of the National Council of the Slovak Republic 9 788080 930363 >