Act amending and supplementing the Water Act

384 Z Á K O N z 8. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplne ní zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zá kon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z. a zákona č. 515/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. § 2 vrátane nadpisu znie: „§ 2 Vymedzenie základných pojmov Na účely tohto zákona a) riekou je útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktorá však môže časťou svojej trasy tiecť pod zemou, b) jazerom je útvar stojatej vnútrozemskej vody, c) vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda sme rom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, d) vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výsky tu a znakmi hydrologického režimu, e) útvarom povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody, f) útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov, g) výrazne zmeneným vodným útvarom je útvar po vrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľud skej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa prí slušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2), h) umelým vodným útvarom je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou, i) vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu ale bo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd, j) odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrob ných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných pro striedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použi tú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochov ných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, k) splaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obyd lí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení, ktorá nie je hromadená v žumpách, l) priemyselnou odpadovou vodou je voda z výrobných činností, priemyslu, služieb a živností, ktorá je iného charakteru ako splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku, m) komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej sie te alebo polodelenej stokovej siete2) aj vodu z po vrchového odtoku, n) recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda (§ 3 ods. 5) vypúšťajú, o) čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zaria dení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím, p) primárnym čistením je spôsob čistenia odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v uka zovateli päťdenná biochemická spotreba kyslíka a o 50 % v ukazovateli nerozpustené látky, q) sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitač nou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo iný spôsob čistenia odpadových vôd, ktorými sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazova teľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vo dách, r) primeraným čistením je čistenie alebo zneškodňova nie komunálnych odpadových vôd, ktorým sa zabez pečia kvalitatívne ciele vôd v recipiente a požiadavky Strana 2942 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. určené podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, s) ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biolo gicky odstrániteľného organického znečistenia vyjad reného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná zne čisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvate ľom za deň, t) priamym vypúšťaním do podzemných vôd je vypúš ťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie, u) nepriamym vypúšťaním do podzemných vôd je vni kanie znečisťujúcich látok priesakom do podzem ných vôd cez pôdu alebo jej pôdne podložie, v) jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná pre vádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťa nie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia, w) novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať od padové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré bude uvedené do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťa hovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto vý robnej prevádzky alebo iného zariadenia; za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemy selný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %, x) škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú lát ky zo skupiny látok alebo látok im príbuzných, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd; zoznam škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok je uvedený v prílohe č. 1, y) prioritnou látkou je látka vybraná zo znečisťujúcich látok alebo zo skupiny znečisťujúcich látok uvedená v ZOZNAME III prílohy č. 1, ktorá predstavuje vý znamné riziko pre vodné prostredie alebo prostred níctvom vodného prostredia; medzi takéto látky pat ria prioritné nebezpečné látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie, z) nebezpečnou látkou je látka alebo skupina látok, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumu lácie, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvoláva jú rovnakú úroveň obavy ako látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie, aa) znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá môže spôsobiť znečistenie vôd; znečisťujúcimi látkami sú najmä látky uvedené v prílohe č. 1, ab) limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“) vypúšťaných od padových vôd a osobitných vôd je najvyššia prípust ná koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej znečisťujúcej látky vo vy púšťaných odpadových vodách, ac) kvalitatívnym cieľom je hodnota ukazovateľa, pri ktorej je zabezpečený priaznivý stav povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, povrchovej vody urče nej na závlahy, povrchovej vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a na odber po vrchovej vody, ad) environmentálnou normou kvality je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny zne čisťujúcich látok vo vode, v sedimentoch alebo v ži vých organizmoch, ktorú nemožno v záujme ochra ny zdravia ľudí a životného prostredia prekročiť, ae) znečisťovaním je priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závis lých od vodných ekosystémov a ktoré má za násle dok poškodenie hmotného majetku, poškodenie ale bo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania, af) ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vo dami, osobitnými vodami alebo zaobchádzanie s ne bezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd, ag) eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast cyanobaktérií, rias a vyšších vodných rastlín, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability, k zníženiu biodiverzity a kvality vody, ah) hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte; hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich sú časťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky,3) ai) energetickou vodou je voda odobratá na účely využi tia jej hydroenergetického potenciálu, aj) vodohospodárskou službou je každá služba, ktorá sa poskytuje pre domácnosti, verejné inštitúcie ale bo hospodársku činnosť, ako je odber, vzdúvanie, zachytávanie, úprava a dodávanie povrchových vôd a podzemných vôd, odvádzanie a čistenie odpado vých vôd s následným vypúšťaním do povrchových vôd, ak) využívaním vody je vykonávanie činností v rámci vo dohospodárskych služieb a činností spojených s akoukoľvek ľudskou činnosťou, ktoré majú výz namný dopad na stav vôd (ďalej len „nakladanie s vo dami“), al) hydrogeologickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prú diť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej vody, am) najlepšou dostupnou technikou je technika zodpo vedajúca najúčinnejšiemu a progresívnemu stavu rozvoja činností, technológií a metód ich prevádzko vania, ktorá je ekonomicky a technicky dostupná a ktorá zabezpečuje vysoký stupeň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, an) normou kvality podzemných vôd je norma kvality ži votného prostredia vyjadrená ako obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich lá tok alebo ako indikátor znečistenia v podzemných Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2943 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. vodách, ktorá by nemala byť presiahnutá z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ao) prahovou hodnotou je norma kvality podzemných vôd stanovená na účely hodnotenia chemického sta vu podzemných vôd, ap) významným a trvalo vzostupným trendom je každý štatisticky a environmentálne významný nárast koncentrácie znečisťujúcej látky, skupiny znečisťu júcich látok alebo indikátora znečistenia v podzem ných vodách, pre ktorý sa s ohľadom na možné do siahnutie zlého stavu útvarov podzemných vôd stanovuje potreba zvrátenia jeho trendu, aq) vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd je priame alebo nepriame vnášanie znečisťujúcich lá tok do podzemných vôd spôsobené ľudskou činnos ťou, ar) pozaďovou úrovňou je koncentrácia látky alebo hod nota indikátora v útvare podzemných vôd zodpove dajúca žiadnym alebo len veľmi nepatrným antropo génnym zmenám v porovnaní s nenarušenými podmienkami, as) základnou úrovňou je priemerná hodnota meraná počas referenčných rokov 2007 a 2008 na základe schválených programov monitorovania vôd alebo ak ide o látky identifikované po referenčných rokoch, počas prvého obdobia, v ktorom sú údaje z monito rovania dostupné, at) kombinovaným prístupom je regulácia vypúšťaní a emisií do povrchových vôd, au) reguláciou emisií je určenie opatrení vyžadujúcich špecifické zníženie emisií, napríklad stanovením li mitnej hodnoty emisií alebo inak určených limitov, alebo určenie podmienok ovplyvňujúcich účinky alebo iných charakteristík emisií alebo prevádzko vých podmienok, ktoré ovplyvňujú emisie.“. 2. V § 3 odsek 2 znie: „(2) Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody ok rem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Po vrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“).“. 3. § 3 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú: „(7) Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody. (8) Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primera né, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.“. 4. Nadpis druhej časti znie: „ZISŤOVANIE VÝSKYTU, MNOŽSTVA A STAVU VÔD“. 5. § 4 vrátane nadpisu znie: „§ 4 Zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd (1) Zisťovaním množstva, kvality a režimu povrcho vých vôd a sledovaním vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania povrcho vých vôd a ich ochrany, na prípravu a spracovanie plá nov manažmentu správneho územia povodia (ďalej len „plán manažmentu povodia“), výkon štátnej vodnej správy, poskytovanie informácií verejnosti a na potreby užívania vôd. Zisťovanie množstva, režimu, kvality po vrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu po vrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd. (2) Súčasťou zisťovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu po vrchových vôd je a) identifikácia útvarov povrchových vôd, b) určovanie útvarov povrchových vôd na rôzne spôso by používania, najmä na 1. odbery povrchových vôd pre pitnú vodu, 2. kúpanie, 3. život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, c) monitorovanie množstva, režimu, kvality povrcho vých vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrcho vých vôd v útvaroch povrchových vôd podľa Minis terstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania vôd, d) monitorovanie množstva, režimu, kvality povrcho vých vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrcho vých vôd v chránených územiach podľa minister stvom schválených programov monitorovania vôd; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2, e) vytváranie a prevádzkovanie informačných systé mov o povrchových vodách a o nakladaní s nimi. (3) Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd ustanovuje a ruší monito rovacie miesta kvantity povrchových vôd a monitorova cie miesta kvality povrchových vôd v programoch moni torovania vôd schválených ministerstvom. (4) Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie množstva, re žimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd prostredníctvom právnickej osoby poverenej ministerstvom11) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vod ných tokov. (5) Poverená osoba a správca vodohospodársky vý znamných vodných tokov, ktorí spravujú monitorova cie miesta kvantity povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje ministerstvo, sú oprávnení a) zriaďovať a odstraňovať objekty monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a objekty monitorovacích Strana 2944 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. miest kvality povrchových vôd na cudzej nehnuteľnos ti, b) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním mo nitorovacích miest kvantity povrchových vôd a mo nitorovacích miest kvality povrchových vôd, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy alebo porastu na účely zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti objektov týchto monitorovacích miest a zabezpeče nia ich správy a údržby, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku; ak ide o lesný porast, postupuje sa podľa osobitného predpisu,11a) d) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť a využívať prístu pové cesty v súvislosti s výkonom činností podľa od seku 2 písm. c) a d) len v tých prípadoch, v ktorých už bolo vlastnícke právo obmedzené alebo vyvlastne né; ak ide o lesné cesty, postupuje sa podľa osobitné ho predpisu.11b) (6) Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,11c) možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d) za podmienok ustanove ných osobitnými predpismi.11d) (7) Ten, kto nakladá s povrchovými vodami, odpado vými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu povrchových vôd, odpadových vôd a osobitných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov12) na žiadosť poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytnú údaje o povrcho vých vodách, odpadových vodách a osobitných vodách ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa posky tujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu13) nie je tým dotknutá. (8) Na monitorovanie kvality povrchových vôd v útva roch povrchových vôd a v chránených územiach podľa schválených programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek vôd právnická osoba s akredi táciou na vykonávanie týchto činností.“. Poznámky pod čiarou k odkazom 11a, 11b, 11c, 11d, 12 a 13 znejú: „11a) § 31 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z. 11b) § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z. 11c) Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, kto rým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v zne ní neskorších predpisov. 11d) Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z. v znení neskorších predpi sov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutoč ností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ne skorších predpisov. 12) Napríklad § 2, 3, 16 a 21 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologic kých prácach (geologický zákon). 13) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.“. 6. Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpi sov znejú: „§ 4a Hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd (1) Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality po vrchových vôd a hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd slúžia na spracovanie podkla dov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov ma nažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskyto vanie informácií verejnosti a na podávanie správ me dzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu, množ stva, režimu, kvality povrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v út varoch povrchových vôd. (2) Súčasťou hodnotenia stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenia vplyvov pôsobia cich na kvalitu povrchových vôd je hodnotenie a) ekologického stavu a chemického stavu útvarov po vrchových vôd, b) množstva povrchových vôd, c) kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd. (3) Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekolo gickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Stav výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov je určený eko logickým potenciálom. (4) Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktú ry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Ekologický stav je definovaný biologic kými prvkami kvality, prvkami podporujúcimi biologic ké prvky kvality, ktorými sú hydromorfologické prvky kvality, chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality a špecifické znečisťujúce látky. (5) Dobrým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd, ak je jeho ekologický stav a chemický stav aspoň dobrý. (6) Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne zá väzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f). Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je che mický stav útvaru povrchových vôd, v ktorom dosiah nuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f). (7) Dobrým ekologickým potenciálom je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného útvaru určený všeobecne záväzným právnym predpi som podľa § 81 ods. 1 písm. g). (8) Hodnotením množstva povrchových vôd je hodno tenie hydrologického režimu povrchových vôd a hodno tenie jeho dlhodobých zmien a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov. (9) Hodnotením kvality povrchových vôd je hodnote nie dlhodobých zmien a krátkodobých zmien kvality vody, hodnotenie trendov v kvalite vody, hodnotenie Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2945 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. kvality vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu povrchových vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd. (10) Najvyšším odborným metodickým orgánom na zabezpečovanie kvality odberov vzoriek a analytických skúšok vôd a súvisiacich matríc je Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku. (11) Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd určené Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na Slovensku sú pri zohľadnení osobitných predpisov zá väzné pre akreditované laboratóriá a pre subjekty, kto ré ich vykonávajú pre činnosť orgánov štátnej správy. Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd sú prístupné ve rejnosti. (12) Ministerstvo zabezpečuje hodnotenie povrcho vých vôd prostredníctvom poverenej osoby. § 4b Zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd (1) Zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania vôd a ich ochrany, prípravu a spracovanie plánov manažmentu povodí, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytova nie informácií verejnosti. Zisťovanie výskytu podzem ných vôd sa vykonáva v útvaroch podzemných vôd a v hydrogeologických rajónoch hydrogeologickým prieskumom. (2) Súčasťou zisťovania výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd je a) identifikácia zdrojov podzemných vôd, b) identifikácia útvarov podzemných vôd tak, aby boli časťami správnych území povodí a čiastkových po vodí, c) monitorovanie množstva, režimu a kvality podzem ných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa minis terstvom schválených programov monitorovania vôd a programov monitorovania vôd, ktoré sú vykonáva né v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v miestach bodových zdrojov znečistenia, d) vytváranie a prevádzkovanie informačných systé mov o podzemných vodách a o nakladaní s nimi, e) sledovanie vplyvov pôsobiacich na kvalitu podzem ných vôd. (3) Zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality podzemných vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2. (4) Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch podzem ných vôd podľa odseku 2 písm. c) ustanovuje a ruší mo nitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monito rovacie miesta kvality podzemných vôd v programoch monitorovania vôd schválených ministerstvom v súla de s požiadavkami všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 81 ods. 2 písm. a). Ministerstvo zabez pečuje zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd prostredníctvom poverenej osoby. (5) Poverená osoba, ktorá spravuje monitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monitorovacie mies ta kvality podzemných vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje ministerstvo, je oprávnená a) zriaďovať a odstraňovať objekty monitorovacích miest kvantity podzemných vôd a monitorovacích miest kvality podzemných vôd na cudzej nehnuteľ nosti, b) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním ob jektov monitorovacích miest kvantity podzemných vôd a monitorovacích miest kvality podzemných vôd, c) vykonávať nevyhnutné úpravy terénu alebo porastu na účely zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti objektov týchto monitorovacích miest a zabezpeče nia ich správy a údržby, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku; ak ide o lesný porast, postupuje sa podľa osobitného predpisu,11a) d) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť a využívať prístu pové cesty v súvislosti s výkonom činností podľa od seku 2 písm. c) len v tých prípadoch, v ktorých už bolo vlastnícke právo obmedzené alebo vyvlastnené; ak ide o lesné cesty, postupuje sa podľa osobitného predpisu.11b) (6) Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,11c) možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d) za podmienok ustanove ných osobitnými predpismi.11d) (7) Ten, kto nakladá s podzemnými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu podzemných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov12) na žiadosť poverenej osoby poskytnú údaje o podzem ných vodách ustanovené všeobecne záväzným práv nym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu13) nie je tým dotknutá. (8) Na monitorovanie kvality podzemných vôd v útva roch podzemných vôd podľa ministerstvom schvále ných programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek vôd právnická osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností. § 4c Hodnotenie stavu podzemných vôd (1) Hodnotenie stavu podzemných vôd slúži na vypra covanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politi ky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej správy, na poskyto vanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzi národným inštitúciám. Hodnotenie stavu podzemných vôd sa komplexne vykonáva v útvaroch podzemných vôd a v hydrogeologických rajónoch. (2) Stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru podzemných vôd, ktorý je určený kvanti tatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. (3) Súčasťou hodnotenia stavu podzemných vôd je a) hodnotenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd, Strana 2946 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. b) hodnotenie chemického stavu podzemných vôd. (4) Dobrým stavom podzemných vôd je stav útvaru podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny stav a che mický stav klasifikovaný aspoň ako dobrý. (5) Kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd je vy jadrením miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd priamymi odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd. Kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd sú ustanovené všeobecne zá väzným právnym predpisov podľa § 81 ods.1 písm. h). (6) Súčasťou hodnotenia kvantitatívneho stavu pod zemných vôd je a) hodnotenie hydrologického režimu podzemných vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien a krátkodo bých zmien a hodnotenie trendov, b) bilancovanie množstva podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“). (7) Kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody sa po važuje za dobrý, ak a) stanovené využiteľné množstvá podzemnej vody nie sú presiahnuté dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom, b) nedochádza k významnému pretrvávajúcemu pokle sovému trendu hladín podzemných vôd v útvare podzemnej vody, ktorý je spôsobený antropogénny mi vplyvmi, c) nedochádza k významnému zhoršeniu stavu útva rov povrchových vôd spôsobených poklesom hladín podzemných vôd alebo zmenami prúdenia podzem ných vôd, d) nedochádza k významnému poškodeniu suchozem ských ekosystémov vplyvom poklesu hladín pod zemnej vody, e) nedochádza k rozširovaniu prieniku znečisťujúcich látok alebo k inému nežiaducemu pretrvávajúcemu zhoršovaniu chemického stavu útvaru podzemných vôd, ktoré sú vyvolané zmenami prúdenia podzem ných vôd, f) sa zmeny smeru prúdenia, ktoré vyplývajú zo zmien hladín podzemných vôd, vyskytujú dočasne alebo tr vale len v priestorovo ohraničenej oblasti, g) zmeny podľa písmena f) nezapríčinia vstup znečisťu júcich látok a neindikujú jasne identifikovateľný trend v smere prúdenia, ktorý je spôsobený antropo génnymi vplyvmi a ktorý mohol viesť k takémuto vstupu znečisťujúcich látok. (8) Chemický stav podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi látkami. Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa používajú tieto kritériá: a) normy kvality podzemných vôd podľa prílohy č.1a, b) prahové hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods.1 písm. k). (9) Hodnotenie chemického stavu útvarov podzem ných vôd vrátane zohľadnenia presiahnutia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jed notlivých monitorovacích miestach sa vykoná postu pom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 1 písm. i). Súhrn hodnotenia chemického stavu sa zverejní v plánoch manažmentu povodí postupom ustanoveným vo všeobecne záväz nom právnom predpise podľa § 81 ods. 2 písm. b). (10) Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. i). (11) Prahové hodnoty podzemných vôd sa musia určiť pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvaru pod zemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd ako útvarov, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého che mického stavu podzemnej vody, na základe minimálne ho zoznamu uvedeného v prílohe č. 1b. (12) Prahové hodnoty pre klasifikáciu dobrého che mického stavu sú založené na ochrane útvarov pod zemných vôd podľa odseku 13 pri zohľadnení ich vply vu na súvisiace povrchové vody a od nich priamo závislé suchozemské ekosystémy a mokrade a vzájom né vzťahy s nimi a okrem iného zohľadnení toxikologic kých poznatkov a ekotoxikologických poznatkov. (13) Pri určení prahových hodnôt sa zohľadňujú tieto skutočnosti: a) rozsah vzájomného pôsobenia medzi podzemnými vodami a s nimi spojenými vodnými a závislými su chozemskými ekosystémami, b) zasahovanie do skutočného alebo potenciálneho oprávneného využívania alebo funkcií podzemných vôd, c) každá znečisťujúca látka, ktorá charakterizuje út var podzemných vôd ako rizikový, pričom sa berie do úvahy minimálny zoznam uvedený v prílohe č. 1b, d) hydrogeologická vlastnosť vrátane informácií o po zaďových úrovniach a o vodnej bilancii, e) pôvod znečisťujúcich látok, ich možný prirodzený výskyt, toxikologická tendencia a tendencia rozpty lu, stálosť a potenciál bioakumulácie, f) pozaďová úroveň látok, iónov alebo ich indikátorov zvýšená z prirodzených hydrogeologických dôvodov, g) zozbierané údaje z monitorovania podzemných vôd overené pomocou kontrolného mechanizmu zalo ženého na vyhodnotení kvality týchto údajov, mož nostiach analytických metód a na pozaďových úrov niach látok, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene alebo ako výsledok ľudskej činnosti. (14) Prahové hodnoty podzemných vôd ustanoví mi nisterstvo na celoštátnej úrovni, na úrovni správneho územia povodia, časti medzinárodného správneho úze mia povodia alebo na úrovni útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd. Zoznam pra hových hodnôt a zoznam útvarov podzemných vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 1 písm. k). (15) V útvaroch podzemných vôd, ktoré sú spoločné pre dva alebo viaceré členské štáty, a pre útvary pod zemných vôd, ktorých podzemné vody tečú cez hranicu členského štátu, stanoví ministerstvo prahové hodnoty v spolupráci s týmito členskými štátmi. Ak útvar pod zemných vôd alebo skupina útvarov podzemných vôd presahuje územie Európskej únie, ministerstvo usta Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2947 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. noví prahové hodnoty v spolupráci s týmito nečlenský mi štátmi. (16) Prahové hodnoty určené prvýkrát k 22. decem bru 2008 sa zverejnia v plánoch manažmentu povodí postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. b). (17) Pre zabezpečenie ochrany ľudského zdravia a ži votného prostredia zoznam prahových hodnôt možno zmeniť a doplniť, ak nová informácia o znečisťujúcich látkach, skupinách znečisťujúcich látok alebo ukazo vateľoch znečistenia indikuje potrebu a) stanoviť prahovú hodnotu pre ďalšiu látku, b) zmeniť stanovenú prahovú hodnotu a doplniť ju do zoznamu alebo c) uviesť opätovne do zoznamu odstránenú prahovú hodnotu. (18) Prahové hodnoty podzemných vôd ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu, ak zodpovedajúce znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátory znečistenia neohrozujú dotknutý útvar podzemných vôd. Zmeny v zozname prahových hodnôt sa uvedú v aktualizovanom pláne manažmentu povodia. (19) V ohrozených útvaroch podzemných vôd zarade ných do skupiny útvarov podzemných vôd, ktorým hro zí nedosiahnutie dobrého chemického stavu, sa identi fikuje akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend koncentrácie znečisťujúcich látok, skupín znečisťujú cich látok alebo ukazovateľov znečistenia a definuje sa počiatočný bod zvrátenia tohto trendu postupom usta noveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. m). (20) Trendy obsahu znečisťujúcich látok, ktoré pred stavujú významné riziko poškodenia kvality vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov, ľud ského zdravia alebo skutočného alebo potenciálneho využitia vodného prostredia, sa zvrátia prostredníc tvom programu opatrení podľa § 15 s cieľom postupne znižovať znečisťovanie a zabrániť zhoršeniu kvality podzemných vôd. Stanovenie trendov koncentrácií zne čisťujúcich látok v podzemných vodách a postupy na ich zvrátenie ustanoví všeobecne záväzný právny pred pis podľa § 81 ods. 2 písm. m). (21) Počiatočný bod zvrátenia trendu sa definuje ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1a a prahových hodnôt usta novených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. k) na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie. (22) Spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny út varov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto út vary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo do šlo k zvráteniu tohto trendu, a tiež dôvody na určenie počiatočných bodov zvrátenia trendu sa zhrnú v plá noch manažmentu povodia. (23) Ak je potrebné zhodnotiť vplyv existujúcich kon taminačných mrakov útvarov podzemných vôd, ktoré môžu ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cie ľov, najmä mrakov, ktoré sú spôsobené bodovými zdrojmi znečistenia a kontaminovanou zeminou, je potrebné dodatočne vykonať hodnotenie trendov vzhľa dom na identifikované znečisťujúce látky s cieľom ove riť, či sa mraky znečistenia z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický stav útvarov podzem ných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd a či nespôsobujú riziko pre ľudské zdravie a pre životné prostredie. Výsledky týchto hodnotení sa zhrnú v plá noch manažmentu povodí. (24) Ak sa útvar podzemných vôd, v ktorom je prekro čená norma kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota v jednom alebo vo viacerých monitorovacích miestach, označí za útvar v dobrom chemickom stave, v pláne manažmentu povodí sa prijmú nevyhnutné opatrenia na ochranu vodných ekosystémov, sucho zemských ekosystémov a ľudskej spotreby podzem ných vôd. § 4d Obmedzenie vlastníckeho práva (1) Ak je potrebné obmedziť vlastnícke právo k ne hnuteľnosti na výkon činností podľa § 4 ods. 5 písm. a) a b) a § 4b ods. 5 písm. a) a b), možno vo verejnom záuj me, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu ob medziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak účel ne možno dosiahnuť dohodou. (2) Poverená osoba a správca vodohospodársky vý znamných vodných tokov sú povinní písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bolo vlastnícke právo obmedzené, rozsah, spôsob vykonávania, čas tr vania a začatie vykonávania činností podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods. 5 najmenej 15 dní pred začatím činností. (3) Poverená osoba a správca vodohospodársky vý znamných vodných tokov sú povinní dbať na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti a aby nevznikli ško dy, ktorým možno zabrániť. (4) Na náhradu škody spôsobenej činnosťami podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods. 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o náhrade škody.13a) Ak dôjde k sporu o náhrade škody, rozhodne súd. (5) Primeraná náhrada podľa odseku 1 patrí vo výške podľa dohody poverenej osoby alebo správcu vodohos podársky významných vodných tokov s vlastníkom ne hnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj dohoda o spôsobe poskytnutia tejto náhrady. Ak k dohode nedôjde, o výš ke a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie: „13a) Občiansky zákonník.“. 7. V § 5 ods. 1 písm. c) sa za piaty bod vkladá nový šiesty bod, ktorý znie: „6. referenčné lokality,“. Doterajší šiesty až ôsmy bod sa označujú ako siedmy až deviaty bod. 8. V § 5 odseky 2 a 3 znejú: „(2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na Strana 2948 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov po vrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav po vrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmene ných útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými lát kami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných lá tok. (3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov pod zemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi od bermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncen trácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľud skou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.“. 9. V § 6 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a po sudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobit ných vôd na kvalitu využiteľných množstiev vôd“. 10. V § 6 odsek 4 znie: „(4) Využiteľným množstvom povrchovej vody je ma ximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odo berať z profilu vodného toku za prijateľných technic kých, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za ná sledok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd. Využiteľ ným množstvom podzemnej vody je maximálne množ stvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných technických, ekonomických a ekologic kých podmienok bez ovplyvnenia režimu podzemných vôd, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívne ho stavu vôd.“. 11. V § 8 ods. 2 sa za slová „odseku 1“ vkladá čiarka a slová „vytvorenie a zachovanie profilov vôd vhodných na kúpanie18)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie: „18) § 19 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji ve rejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/2008 Z. z. o po žiadavkách na prírodné kúpaliská.“. 12. V poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa citácia „§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 578/2003 Z. z.“ na hrádza citáciou „§ 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2008 Z. z.“. 13. § 11 a 12 vrátane nadpisov znejú: „§ 11 Správne územie povodí a ich vodohospodársky manažment (1) Územie Slovenskej republiky je na účely tohto zá kona súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydro geologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlene né územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd. (2) Povodím je časť zemského povrchu vymedzená orografickou rozvodnicou, z ktorého voda vteká pro stredníctvom vodných útvarov povrchovej vody do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia správneho územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do určitého profilu vodného toku. (3) Správnym územím povodia je územie pevniny a mora, ktoré tvorí jedno alebo viac susedných povodí, spolu s prislúchajúcimi podzemnými vodami a pobrež nými vodami. Správne územie povodia sa určuje ako hlavná jednotka pre správu správneho územia povodia (ďalej len „vodohospodársky manažment povodia“). (4) Správnym územím povodia v medzinárodnom po vodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) je správne územie povodia Dunaja vymedzené a) čiastkovým povodím Dunaja, b) čiastkovým povodím Moravy, c) čiastkovým povodím Váhu, d) čiastkovým povodím Hrona, e) čiastkovým povodím Ipľa, f) čiastkovým povodím Slanej, g) čiastkovým povodím Bodrogu, h) čiastkovým povodím Hornádu, i) čiastkovým povodím Bodvy. (5) Správnym územím povodia v medzinárodnom po vodí Visly (úmorie Baltského mora) je správne územie povodia Dunajca a Popradu vymedzené čiastkovým po vodím Dunajca a Popradu. (6) Oprávneným orgánom pre vodohospodársky ma nažment povodí je ministerstvo. (7) Vodohospodárskym manažmentom povodí sa na účely tohto zákona rozumie a) vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality a s hodnotením stavu po vrchových vôd a podzemných vôd, ktoré určí minis terstvo, b) odborná príprava a aktualizácia plánov manažmen tu povodí, c) sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu vôd v recipientoch, d) identifikácia plošného znečisťovania vôd, e) spolupráca pri vypracovaní Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schop nosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vyko návaní, f) koordinovanie vodohospodárskych úloh s tvorbou a využívaním vodohospodárskych účinkov územné ho systému ekologickej stability, Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2949 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. g) spracovanie ekonomických analýz nakladania s vo dami a uplatňovanie platieb za užívanie vôd, h) zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických podkladov a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej sprá vy, i) správa vodohospodársky významných vodných to kov, j) starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska ochrany výskytu, množstva, kvality vôd, vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine (ďalej len „vodné pomery“), k) zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha. (8) Starostlivosťou o odkryté podzemné vody podľa odseku 7 písm. j) sa na účely tohto zákona rozumie a) vedenie evidencie odkrytých podzemných vôd, b) sledovanie a hodnotenie stavu odkrytých podzem ných vôd na základe výsledkov vykonaného monito rovania stavu odkrytých podzemných vôd, c) oznamovanie orgánu štátnej vodnej správy zistenie ohrozenia alebo znečistenia odkrytej podzemnej vody spôsobené vplyvmi ľudskej činnosti a predkla danie návrhov opatrení na nápravu, d) sledovanie dodržiavania povinností a podmienok ur čených v rozhodnutiach, vyjadreniach a súhlasoch orgánov štátnej správy, ktoré sa týkajú odkrytých podzemných vôd, e) evidovanie rozhodnutí, vyjadrení a súhlasov orgá nov štátnej správy, ktoré sa týkajú odkrytých pod zemných vôd. (9) Vodohospodársky manažment povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov. § 12 Plánovanie v povodiach a v správnom území povodí (1) Plánovanie v povodiach a v správnom území povo dí (ďalej len „vodné plánovanie“) je sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmen tálnych cieľov, b) vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využí vanie vodných zdrojov, c) poskytovania vodohospodárskych služieb, d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd. (2) V rámci vodného plánovania sa vyhotovujú a) plány manažmentu povodí, ktorými sú 1. Plán manažmentu povodia Dunaja, ktorý obsa huje plány manažmentu čiastkových povodí po dľa § 11 ods. 4, 2. Plán manažmentu povodia Visly, ktorý obsahuje plán manažmentu čiastkového povodia Dunajca a Popradu podľa § 11 ods. 5, b) Vodný plán Slovenska. (3) Súčasťou plánov manažmentu povodí a Vodného plánu Slovenska sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len „program opatre ní“).“. 14. V § 13 odsek 2 znie: „(2) Návrh plánu manažmentu povodia vypracúva ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby a správ cu vodohospodársky významných vodných tokov v spo lupráci s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávny mi krajmi, ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy a ďalšími zainteresovanými subjektmi, najmä zástupcami obcí, priemyselnej sféry, poľnohospodár skej sféry, vodárenských spoločností a iných inštitú cií.“. 15. V § 13 ods. 3 písm. a) a v časti vety za bodkočiar kou, § 13 ods. 3 písm. e) a v § 16 ods. 1 sa slová „31. de cembra“ nahrádzajú slovami „22. decembra“. 16. V § 13 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: „f) vytvoriť a zaviesť programy monitorovania stavu po vrchových vôd, stavu podzemných vôd a chránených území.“. 17. V § 13 ods. 4 sa slová „Orgány štátnej vodnej správy na účel predloženia písomných pripomienok sprístupnia“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo sprí stupní na účely predloženia písomných pripomienok, aktívnej účasti a konzultácií“. 18. V § 13 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú: „(5) Ministerstvo na požiadanie umožní prístup sub jektom podľa odseku 4 k podkladom a k informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu manažmentu povodí. (6) Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa vzťahujú aj na aktu alizované plány manažmentu povodí.“. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 7. 19. V § 13 odsek 7 znie: „(7) Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsa huje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schvá lené plány manažmentu povodí sú podkladom na vy pracovanie Vodného plánu Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.“. 20. V § 14 ods. 1 sa slová „strategický dokument vod ného plánovania, ktorý určuje rámcové úlohy“ nahrá dzajú slovami „dokument vodného plánovania“. 21. V § 14 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „od jeho prvého schválenia, ktoré sa musí zabezpečiť do 22. decembra 2009“. 22. § 15 a 16 vrátane nadpisov znejú: „§ 15 Program opatrení (1) Program opatrení vychádza z analýz, ktoré sa vy konávajú v rámci vodného plánovania podľa § 13 ods. 3 písm. a), z výsledkov monitorovania vôd, hodnotenia stavu vôd a z určených environmentálnych cieľov. Program opatrení obsahuje opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre jednotlivé opatrenia sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočne nie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpo Strana 2950 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. kladaný výsledok z hľadiska zlepšenia vodných pome rov v danom vodnom útvare. (2) Program opatrení musí obsahovať základné opat renia a tam, kde je to potrebné, aj doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú minimálne požiadavky, ktoré sa musia splniť. Doplnkové opatrenia sú opatrenia navrh nuté dodatočne k základným opatreniam na dosiahnu tie environmentálnych cieľov. Zoznam základných opatrení a zoznam doplnkových opatrení ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 2 písm. b). (3) Výkon základných opatrení podľa odseku 2 ne smie viesť priamo alebo nepriamo k zvýšeniu znečiste nia povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplat ňovať, ak výkon základných opatrení by mal za následok zvýšené znečistenie životného prostredia. (4) Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cie ľov prijaté v programe opatrení sa musia realizovať do troch rokov odo dňa schválenia Vodného plánu Sloven ska a odo dňa schválenia plánu manažmentu povodia. (5) Programy opatrení sa musia preveriť a podľa po treby aktualizovať do 22. decembra 2015 a následne každých šesť rokov. Nové alebo aktualizované opatre nia sa musia realizovať do troch rokov odo dňa ich ustanovenia. (6) Orgán štátnej vodnej správy môže z opatrení na zabránenie alebo na obmedzenie vstupu znečisťujú cich látok do podzemných vôd povoliť vyňatie vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ak takéto vy púšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd ne bude ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmen tálnych cieľov stanovených pre daný útvar podzemnej vody a ak sa vykoná účinné monitorovanie daných út varov podzemných vôd; pri povoľovaní sa určia aj pod mienky vyňatia vstupov znečisťujúcich látok do pod zemných vôd. Evidenciu týchto povolení vedie orgán štátnej vodnej správy. (7) Vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré možno vyňať podľa odseku 6, sú také vstupy, kto ré a) sú výsledkom spätnej injektáže vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzem nej vody, b) sú výsledkom injektáže vody, ktorá obsahuje látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby ropných látok alebo z banských činností a injektáže technolo gickej vody do geologických štruktúr, z ktorých sa vyťažili ropné alebo iné látky, alebo do geologických štruktúr, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery tr valo nevhodné na iné účely; tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky, ktoré vznikajú pri prieskume, pri ťažbe ropných látok alebo pri ban ských činnostiach, c) sú výsledkom spätnej injektáže podzemnej vody čer panej z baní a z lomov alebo súvislosti s výstavbou alebo údržbou stavieb pri stavebných prácach, d) sú spôsobené injektážou zemného plynu alebo skva palneného propán-butánu na účely skladovania v geologických štruktúrach, ktoré sú kvôli prírod ným pomerom trvalo nevhodné na iné účely, alebo v iných geologických štruktúrach, ak je potreba zais tenia bezpečnosti zásobovania plynom nadradeným záujmom a ak sa injektáž vykonáva spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality podzemnej vody v geologickej štruktúre v sú časnosti aj v budúcnosti, e) sú spôsobené konštrukčnými, inžinierskymi a sta vebnými prácami alebo inými činnosťami, pri kto rých dochádza k styku s podzemnou vodou a usku točňujú sa v súlade so všeobecne záväznými pravidlami pre ich výkon, f) sú potrebné na vedecké účely na charakterizovanie, ochranu alebo zlepšenie stavu vodných útvarov v množstvách, ktoré nepredstavujú súčasné alebo budúce nebezpečenstvo zhoršenia chemického sta vu ovplyvneného útvaru podzemnej vody, g) nepredstavujú z hľadiska množstva a obsahu aké koľvek súčasné alebo budúce nebezpečenstvo zhor šenia kvality ovplyvnených podzemných vôd, h) sú následkami havárií alebo výnimočných okolností prírodného pôvodu, ktoré sa odôvodnene nedali predvídať, ktorým sa nedalo vyhnúť alebo ktoré sa nedali zmierniť, i) sú výsledkom umelého zvyšovania ich množstva, spôsobeného dopĺňaním alebo nadlepšovaním útva rov podzemných vôd, povoleného podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu, j) sa považujú za také, ktorým sa z technického hľadis ka nedá zabrániť alebo sa nedajú obmedziť bez po užitia 1. opatrení, ktoré by zvýšili riziká pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, alebo 2. neprimerane nákladných opatrení na odstráne nie množstva znečisťujúcich látok z kontamino vanej pôdy alebo podložia alebo iných spôsobov kontroly ich priesaku do pôdy alebo podložia, k) sú výsledkom zásahov do povrchových vôd s cieľom najmä zmierniť účinky povodní a sucha a na účely vodného hospodárstva a správy vodných ciest aj na medzinárodnej úrovni; takéto zásahy sa vykonajú v súlade s § 48 a 49. (8) Orgány štátnej správy sú povinné pri spracúvaní základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja22) a územnoplánovacej dokumentácie a pri rozhodovaní vy chádzať z Vodného plánu Slovenska. § 16 Osobitosti určovania environmentálnych cieľov (1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu pod zemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu po vodí do 22. decembra 2015. (2) Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť, ak a) zlepšenie stavu vodných útvarov možno dosiahnuť technickými opatreniami iba v etapách, ktoré pre siahnu túto lehotu, b) opatrenia na zlepšenie stavu vodných útvarov podľa časového harmonogramu si vyžadujú neprimerané náklady na ich realizáciu, Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2951 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. c) prírodné podmienky neumožňujú zlepšenie stavu vodných útvarov v tejto lehote. (3) Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na obdobie ustanovené na vykonanie dvoch prehodnotení plánov manažmentu povodí podľa § 13 ods. 5 s výnim kou prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú do siahnuť environmentálne ciele v priebehu tohto obdo bia; predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného dosahovania environmentálnych cieľov za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru. Predĺženie lehoty a jej odôvodnenie musí byť súčasťou plánu manažmentu po vodí s uvedením opatrení potrebných na postupné do siahnutie požadovaného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty. (4) Menej prísne environmentálne ciele, ktoré sa pre verujú každých šesť rokov, možno určiť pre útvary po vrchových vôd a pre útvary podzemných vôd, ktorých prirodzený stav alebo stav zmenený ľudskou činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych cieľov je technicky neuskutočniteľné alebo predstavuje nepri merané náklady; tento spôsob určenia platí, ak a) environmentálne potreby a sociálno-hospodárske potreby zabezpečované takouto ľudskou činnosťou nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou, ktorá nepredstavuje neprimerané náklady, b) sa zaručí, že 1. povrchová voda dosiahne najlepší možný ekolo gický stav a chemický stav s ohľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe da nej ľudskej činnosti alebo znečisťovania, 2. zmeny dobrého stavu podzemnej vody vzhľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli danej ľudskej činnosti alebo znečisťovaniu, budú najmenšie možné, c) nedôjde k ďalšiemu zhoršeniu stavu ovplyvneného vodného útvaru. (5) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na environ mentálne ciele, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchových vôd, a ani na postupné znižovanie znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd prio ritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. (6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepo važuje a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsled ku výnimočných prírodných vplyvov alebo iných ne predvídateľných okolností, najmä povodní, dlhodo bého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, b) zmena fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzem ných vôd, c) zhoršenie stavu útvarov povrchových vôd z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trva lo udržateľných rozvojových činností. (7) Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd a podzemných vôd zistí, že environmentálne ciele urče né pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, je potreb né a) preskúmať príčiny, ktoré bránia plneniu environ mentálnych cieľov, b) posúdiť vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, c) prehodnotiť a aktualizovať programy monitorovania vôd, d) určiť doplňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov, a ak je to potrebné, za viesť prísnejšie environmentálne normy kvality; ak nemožno environmentálne ciele splniť z dôvodov podľa odseku 6 písm. a), doplnkové opatrenia sa ne musia prijať, e) sprísniť environmentálne normy kvality. (8) Uplatnenie postupov podľa odsekov 3 až 7 treba odôvodniť v plánoch manažmentu povodí. (9) Postupy podľa odsekov 1 až 8 a postupy pri určo vaní výrazne zmenených vodných útvarov nesmú natr valo vylučovať alebo ohrozovať dosiahnutie environ mentálnych cieľov v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia. Pri uplatnení postupov podľa odsekov 1 až 7 sa musia uskutočniť také opatre nia, ktorými sa zaručí úroveň ochrany podľa predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.“. 23. V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie: „j) iná činnosť, ktorá má významný vplyv na stav vody.“. 24. V § 17 odsek 4 znie: „(4) Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky po stupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom zastaviť ich vypúšťanie alebo po stupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.“. 25. V § 19 ods. 6, § 27 ods. 1 písm. b) a c), § 31 ods. 4 písm. a) prvom a treťom bode, § 39, § 40 ods. 2 písm. c) a e), § 41 ods.1, 7 a 11, § 62 ods. 2 písm. c), § 66 ods. 6 sa slová „nebezpečné látky“ vo všetkých tvaroch nahrá dzajú slovami „škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky“ v príslušnom tvare. 26. § 20 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Podzemné vody odkryté činnosťou vykonávanou banským spôsobom nie sú banskými vodami.“. 27. V § 26 ods. 9 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slo vami „odsekov 6 a 7“. 28. V § 27 ods. 3 sa slová „§ 39 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „§ 39 ods. 2 a 4“. 29. V § 28 ods. 2 písm. e) sa za slovo „oblastiach“ vkladá čiarka a slová „v inundačných územiach“. 30. V § 31 ods. 4 písm. f) sa vypúšťajú slová „s výnim kou ťažby s možnosťou následného vodohospodárske ho využitia priestoru ložiska“. 31. V § 32 ods. 4 a 7 sa slovo „vlastník“ nahrádza slo vami „správca vodohospodársky významných vodných tokov“. 32. Za § 32 sa vkladá § 32a, ktorý vrátane nadpisu znie: Strana 2952 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. „§ 32a Referenčná lokalita (1) Referenčná lokalita vyjadruje stav, aký by existo val vo vodnom toku bez vplyvu ľudskej činnosti alebo s minimálnym vplyvom ľudskej činnosti. Stav referenč nej lokality tvorí základ na kvantifikáciu narušenia vodného prostredia a na hodnotenie stavu povrchových vôd. Referenčnú lokalitu tvorí úsek vodného toku jeden km nad odberovým miestom označeným riečnym kilo metrom. (2) Kritériami, podľa ktorých sa určuje referenčná lo kalita, sú a) stav koryta brehov a pobrežnej zóny, b) hydrologický režim, c) využívanie územia, d) kvalita vôd daná fyzikálno-chemickými ukazovateľ mi, e) prítomnosť introdukovaných druhov alebo intenzív ny chov rýb. (3) Povodím referenčnej lokality je časť územia čiast kového povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do odberového miesta referenčnej lokality. (4) V referenčnej lokalite je zakázané vykonávať akú koľvek činnosť, ktorá by narušila jestvujúci stav. V po vodí referenčnej lokality je zakázané vykonávať akúkoľ vek činnosť, ktorá by narušila jestvujúci stav, okrem vykonávania činností podľa osobitného predpisu.46a) (5) Referenčná lokalita sa označuje tabuľou, ktorá sa umiestňuje na viditeľnom mieste na jednom z brehov vodného toku v konkrétnom riečnom kilometri. (6) Zámer vyhlásiť referenčnú lokalitu je ministerstvo povinné písomne oznámiť vlastníkovi, správcovi a ná jomcovi pozemku, ktorého sa zámer týka. Oznámenie o zámere obsahuje základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie referenčnej lokality, obmedzenia vyplý vajúce z vyhlásenia referenčnej lokality a návrh dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za ob medzenie vlastníckych práv. (7) Ak do 90 dní od oznámenia zámeru podľa odse ku 6 nedôjde k uzavretiu dohody o určení výšky a spô sobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, ministerstvo je oprávnené podať na súd návrh na rozhodnutie o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 46a znie: „46a) Napríklad zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpi sov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohos podárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integro vanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. 33. V § 33 ods. 1 písm. a) sa slová „[§ 2 písm. ac)]“ na hrádzajú slovami „podľa § 2 písm. ag)“. 34. V § 35 a 65, prílohe č. 5 bodoch A1 a A2.2 sa slovo „znečistenie“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „znečisťovanie“ v príslušnom tvare. 35. V § 35 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a kontroluje jeho plnenie“. 36. V § 36 ods. 1 prvá veta znie: „Komunálne odpado vé vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, sa musia od vádzať a prejsť primeraným čistením len verejnou ka nalizáciou.“. 37. V § 36 ods. 3 sa slová „plánu rozvoja verejných vo dovodov a verejných kanalizácií.47)” nahrádzajú slova mi „Národného programu Slovenskej republiky pre vy konávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komi sie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 47 sa vypúšťa. 38. V § 36 ods. 5 sa za slovo „správy“ vkladajú slová „s ohľadom na reguláciu emisií“. 39. § 37 vrátane nadpisu znie: „§ 37 Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd (1) Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vy púšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do pod zemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba podľa osobitného predpisu.48) Predchádzajúce zisťovanie sa zameria naj mä na a) preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických po merov príslušnej oblasti, b) zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a hor ninového prostredia danej lokality v konkrétnej ob lasti, c) preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečiste nia a zhoršenia kvality podzemných vôd. (2) Predchádzajúce zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad. (3) Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom nebezpečných látok podľa Zoznamu I prílo hy č.1 do podzemných vôd je zakázané. Vypúšťanie od padových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné podľa Zoznamu II prílohy č.1, sa musí obmedzovať. (4) Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné, možno vypúšťať iba do takého útvaru podzemnej vody, ktoré ho voda bola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na používanie a ak sa preukáže, že technickými opatreniami zohľadňujúcimi najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších envi ronmentálnych postupov a najlepších dostupných techník sa zabezpečilo, že tieto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend ob sahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. (5) Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevyžaduje, ak sa nachá dzajú mimo ochranných pásiem vodárenských zdrojov. Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2953 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. (6) Vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 36 ods. 11 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané. (7) Na základe priaznivých výsledkov predchádzajú ceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povo liť vypúšťanie osobitných vôd do toho istého hydrogeo logického kolektora, z ktorého sa odobrali, za predpokladu, že takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre tento útvar podzemnej vody. (8) Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 36 ods. 4 až 7. (9) Na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do pod zemných vôd primerane platí postup podľa § 36 ods. 9 druhej vety; postup podľa odsekov 1, 3 a 4 sa uplatní len pri ich priamom vypúšťaní do podzemných vôd. (10) Orgán štátnej vodnej správy je pri vydávaní povo lenia na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd viazaný najmä a) normami kvality podzemných vôd, b) prahovými hodnotami, c) výsledkami hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd, d) výsledkami hodnotenia trendov obsahu znečisťujú cich látok alebo skupiny znečisťujúcich látok v pod zemných vodách.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 48 znie: „48) § 4 zákona č. 569/2007 Z. z.“. 40. V nadpise § 39 a v odsekoch 1, 2, 4, 5 a 7, § 40 ods. 1 a ods. 2 písm. f), § 62 ods. 2 písm. f), § 70 ods. 1 a ods. 7 písm. a), d) a e), § 73 ods. 11, § 74 ods. 1 písm. i), § 75 ods. 9, § 80 ods. 7, § 81 ods. 2 písm. g) sa slová „s nebezpečnými látkami“ nahrádzajú slovami „so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami“. 41. V § 39 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Ak zistené úniky spôsobujú ohrozenie vôd, ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný vy konať tieto opatrenia: a) vyhodnotiť rozsah znečistenia, b) pravidelne sledovať koncentrácie znečisťujúcej lát ky v podzemných vodách a výsledky nahlasovať kaž doročne orgánu štátnej vodnej správy a na požiada nie aj poverenej osobe, c) vypracovať rizikovú analýzu, ak sa zistí riziko ohro zenia stavu vôd a stúpajúce trendy znečisťujúcich látok v podzemných vodách, d) vykonať opatrenia na nápravu, ak sa rizikovou ana lýzou preukáže riziko ohrozenia ľudského zdravia alebo životného prostredia.“. Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11. 42. V § 39 ods. 6 sa slová „odseku 3 prvej vete“ nahrá dzajú slovami „odseku 4“ a slová „odseku 3 písm. a) a b)“ sa nahrádzajú slovami „odseku 4“. 43. V § 40 odsek 1 znie: „(1) Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škod livých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s týmito látkami, je povinný postupne znižovať vypúšťané znečistenie do povrchových vôd a do podzemných vôd.“. 44. V § 40 odsek 3 znie: „(3) Program znižovania znečisťovania vôd škodlivý mi látkami a obzvlášť škodlivými látkami vypracúva ministerstvo a predkladá vláde na schválenie. Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a ob zvlášť škodlivými látkami sa aktualizuje každých šesť rokov.“. 45. V § 46 odsek 1 znie: „(1) Inundačným územím je územie priľahlé k vodné mu toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, ktoré je vymedzené ochrannou hrádzou alebo protipovodňovou líniou, alebo záplavovou čiarou. Rozsah inundačného územia, ktoré je vymedzené záplavovou čiarou, určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodohos podársky významných vodných tokov.“. 46. V § 48 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „prípad ne v zátopových územiach,“. 47. V poznámke pod čiarou k odkazu 57 sa citácia „Šiesta časť zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povod ňami v znení neskorších predpisov.“. 48. V § 48 ods. 3 písm. q) sa slovo „záplavové“ nahrá dza slovom „inundačné“. 49. V § 48 ods. 4 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slo vami „odseku 3“. 50. V § 59 ods.1 písmeno b) znie: „b) zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, hodnotenie sta vu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd a určovanie environmentálnych cieľov podľa § 4, 4a až 4c a § 5.“. 51. V § 59 ods. 1 písm. c) sa slová „[§ 4 ods. 14 písm. e)]“ nahrádzajú slovami „podľa § 13 ods. 3 písm. b)“. 52. V § 59 ods. 1 písmeno e) znie: „e) zabezpečuje identifikáciu vôd vhodných na kúpanie a vytvorenie a zachovanie profilov vôd vhodných na kúpanie (§ 8 ods. 2) a vykonáva opatrenia na zvýše nie počtu vôd vhodných na kúpanie, klasifikovaných ako výborné alebo dobré,“. 53. V § 59 ods. 1 písm. f) sa slová „[§ 11 ods. 4 písm. e)]“ nahrádzajú slovami „podľa § 11 ods. 7 písm. e)“. 54. V § 59 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) až v), ktoré znejú: „s) vypracúva každé dva roky situačné správy o zne škodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistia renských kalov v Slovenskej republike, t) určuje spôsob výpočtu prielomovej vlny61a) na vodnej stavbe a poverenú osobu na jej výpočet, u) vykoná ekonomickú analýzu využívania vôd a vypra Strana 2954 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. cuje do roku 2010 návrh cenovej politiky a predloží vláde na schválenie podľa § 78a, v) vedie sumárnu evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 61a znie: „61a) § 16 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.“. 55. V § 59 odsek 2 znie: „(2) Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plá novaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s prísluš nými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie najmä v oblasti a) určenia úloh v rámci vodného plánovania podľa od seku 1, § 14 ods. 2 a 3, § 60 ods. 1 písm. a) prvého bodu a § 60 ods. 4, b) vypracovania analýz charakteristík čiastkových po vodí, zhodnotenia vplyvov ľudských činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypraco vania ekonomických analýz nakladania s vodami podľa § 13 ods. 3 písm. a), c) vytvárania a zavádzania programov monitorovania stavu povrchových vôd, stavu podzemných vôd a chránených území podľa § 13 ods. 3 písm. b), d) vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia alebo ich aktualizácie podľa § 13 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5, e) dosahovania pokroku pri realizácii plánovaných programov opatrení do troch rokov od ich zverejne nia alebo od ich aktualizácie podľa § 15 ods. 4 a 5.“. 56. V § 60 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h). 57. V § 60 ods. 6 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c). 58. V § 61 písm. a) sa slová „§ 39 ods. 4 a 5” nahrádza jú slovami „§ 39 ods. 5, 6 a 10“. 59. V § 61 písmeno b) znie: „b) vedie evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,“. 60. V § 61 písm. e) sa slová „(§ 39 ods. 9)“ nahrádzajú slovami „(§ 39 ods. 10)“. 61. V § 62 ods. 4 písm. b) sa slová v zátvorke „§ 41 ods. 11“ nahrádzajú slovami „§ 41 ods. 10“. 62. V § 62 ods. 6 písm. a) sa slová „[§ 39 ods. 3 písm. a)]“ nahrádzajú slovami „[§ 39 ods. 4 písm. a)]“. 63. V § 70 ods. 1 sa slová „§ 39 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 39 ods. 4“. 64. V § 71 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2. 65. V § 73 odsek 15 znie: „(15) Na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 9 písm. b) a c), § 39 ods. 10, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti.“. 66. V § 73 ods. 16 sa slová „§ 36 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 36 ods. 10“. 67. V § 77 ods. 1 písm. f) sa slová „§ 39 ods. 10“ na hrádzajú slovami „§ 39 ods. 11“. 68. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 78a Úhrada nákladov za vodohospodárske služby (1) Úhrada nákladov za vodohospodárske služby zo hľadňuje náklady na ochranu životného prostredia a náklady na zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí. (2) Pri určovaní výšky nákladov za vodohospodárske služby sa vychádza z ekonomickej analýzy nakladania s vodami vypracovanej v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. b). Na zá klade výsledkov ekonomickej analýzy ministerstvo vy pracuje do roku 2010 návrh cenovej politiky, ktorú predloží vláde na schválenie. Cenová politika musí do statočne motivovať užívateľov vôd k efektívnemu využí vaniu vodných zdrojov, čím sa prispeje k dosiahnutiu environmentálnych cieľov a k zabezpečeniu návratnos ti nákladov. (3) Na zabezpečenie návratnosti nákladov za vodo hospodárske služby sa určuje primeraný príspevok na rozličné spôsoby nakladania s vodami podľa § 17, ktorý sa rozčleňuje najmä na priemysel, domácnosti a poľno hospodárstvo; pritom sa môže prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky úhrady ná kladov za vodohospodárske služby, ako aj na geografic ké podmienky a klimatické podmienky dotknutých re giónov. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 nesmú brániť finan covaniu jednotlivých preventívnych opatrení alebo opatrení na nápravu na dosiahnutie environmentál nych cieľov. (5) Plán manažmentu povodia musí obsahovať infor máciu o uplatňovaní postupov podľa odsekov 1 až 3. (6) Ak sa do úhrady nákladov za vodohospodárske služby nezahrnie primeraný príspevok za niektorý zo spôsobov nakladania s vodami podľa odseku 3 a ak to neohrozí ochranu vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd a dosiahnutie environmentálnych cieľov, plán manaž mentu povodia musí obsahovať dôvody, pre ktoré sa primeraný príspevok nezahrnie do nákladov za vodo hospodárske služby.“. 69. V § 79 ods. 7 sa vypúšťajú slová „kapitoly minis terstva“. 70. V poznámke pod čiarou k odkazu 71 sa citácia „Zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zru šením a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2955 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. zákona č. 440/2002 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. 71. Nadpis trinástej časti znie: „SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA“. 72. Za § 80b sa vkladajú § 80c a 80d, ktoré vrátane nadpisov znejú: „§ 80c Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. novembra 2009 Návrh dohody o zriadení vecného bremena a o primera nej náhrade za jeho zriadenie podľa § 4d predloží povere ná osoba alebo správca vodohospodársky významných vodných tokov vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti do jedného roka od účinnosti tohto zákona. § 80d Spoločné ustanovenie Ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o škodlivých látkach sa vzťahujú aj na prioritné látky a ustanovenia tohto zákona o obzvlášť škodlivých lát kach sa vzťahujú aj na prioritné nebezpečné látky.“. 73. V § 81 sa odsek 1 dopĺňa písmenami f) až k), ktoré znejú: „f) klasifikáciu dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu povrchových vôd (§ 4a ods. 6), g) klasifikáciu dobrého ekologického potenciálu po vrchových vôd (§ 4a ods. 8), h) kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikáciu kvantitatívneho sta vu útvaru podzemných vôd (§ 4c ods. 7), i) kritériá hodnotenia chemického stavu útvaru pod zemných vôd a klasifikáciu chemického stavu pod zemných vôd (§ 4c ods. 10), j) program opatrení (§ 14 ods. 3), k) hodnoty prahových hodnôt a zoznam útvarov pod zemných vôd (§ 4c ods. 12).“. 74. V § 81 ods. 2 písmená a) a b) znejú: „a) zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množ stva, kvality a režimu povrchových a podzemných vôd, o vodnej bilancii, o hodnotení vplyvov na kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd a vedení eviden cie o vodách (§ 4 až 4c, § 6 a 29), b) vymedzení správneho územia povodia, environmen tálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (§ 4c ods. 9, § 11, 12, 15, 16 a § 78a ods. 2),“. 75. V § 81 sa odsek 2 dopĺňa písmenami m) a n), ktoré znejú: „m) stanovení významných a trvalo vzostupných trendov koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vo dách a o postupoch na ich zvrátenie (§ 4c ods. 20), n) referenčných lokalitách a zoznam referenčných lo kalít (§ 32a).“. 76. V prílohe č. 1 Zozname I štvrtý bod znie: „4. Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy alebo iné en dokrinné funkcie“. 77. V prílohe č. 1 Zoznam III znie: Strana 2956 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 „ZOZNAM III Prioritné látky CAS číslo1) EU číslo2) Názov prioritnej látky3) Prioritná látka identifikovaná ako nebezpečná (1) 15972-60-8 240-110-8 Alachlór (2) 120-12-7 204-371-1 Antracén X (3) 1912-24-9 217-617-8 Atrazín (4) 71-43-2 200-753-7 Benzén (5) neuplatňuje sa neuplatňuje sa Brómované difenylétery4) X5) 32534-81-9 neuplatňuje sa Difenyléter, pentabrómdifenyléter (čísla kongenérov 28, 47, 99, 100, 153, 154) (6) 7440-43-9 231-152-8 Kadmium a jeho zlúčeniny X (7) 85535-84-8 287-476-5 C10-13-chlóralkány4) X (8) 470-90-6 207-432-0 Chlórfenvinfos (9) 2921-88-2 220-864-4 Chlórpyrifos (10) 107-06-2 203-458-1 1, 2-dichlóretán (11) 75-09-2 200-838-9 Dichlórmetán www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2957 (12) 117-81-7 204-211-0 Di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) (13) 330-54-1 206-354-4 Diurón (14) 115-29-7 204-079-4 Endosulfán X (15) 206-44-0 205-912-4 Fluorantén6) (16) 118-74-1 204-273-9 Hexachlórbenzén X (17) 87-68-3 201-765-5 Hexachlór-1, 3-butadién X (18) 608-73-1 210-158-9 Hexachlórcyklohexán X (19) 34123-59-6 251-835-4 Izoproturón (20) 7439-92-1 231-100-4 Olovo a jeho zlúčeniny (21) 7439-97-6 231-106-7 Ortuť a jej zlúčeniny X (22) 91-20-3 202-049-5 Naftalén (23) 7440-02-0 231-111-4 Nikel a jeho zlúčeniny (24) 25154-52-3 246-672-0 Nonylfenoly X 104-40-5 203-199-4 (4-nonylfenol) X (25) 1806-26-4 217-302-5 Oktylfenoly 140-66-9 neuplatňuje sa (4-(1, 1, 3, 3-tetrametylbutyl)fenol) (26) 608-93-5 210-172-5 Pentachlórbenzén X (27) 87-86-5 231-152-8 Pentachlórfenol (28) neuplatňuje sa neuplatňuje sa Polyaromatické uhľovodíky X 50-32-8 200-028-5 (Benzo(a)pyrén) X 205-99-2 205-911-9 (Benzo(b)fluorantén) X 191-24-2 205-883-8 (Benzo(g, h, i)perylén) X 207-08-9 205-916-6 (Benzo(k)fluorantén) X 193-39-5 205-893-2 (Indeno(1, 2, 3-cd)pyrén) X (29) 122-34-9 204-535-2 Simazín (30) neuplatňuje sa neuplatňuje sa Zlúčeniny tributylcínu X 36643-28-4 neuplatňuje sa (Katión tributylcínu) X (31) 12002-48-1 234-413-4 Trichlórbenzény (32) 67-66-3 200-663-8 Trichlórmetán(Chloroform) (33) 1582-09-8 216-428-8 Trifluralín Vysvetlivky: 1) CAS číslo: Chemical Abstract Services. 2) EU číslo: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok [European Inventory of Existing Commercial Chemical Sub stances (EINECS)] alebo Európsky zoznam notifikovaných chemických látok [European List of Notified Chemical Substances (ELINCS)]. 3) V prípadoch, keď sa vybrali skupiny látok, sa uvádzajú jednotliví typickí zástupcovia ako indikatívne ukazovatele (v zátvorkách a bez čísla). Pre tieto skupiny látok sa indikatívny ukazovateľ musí určiť prostredníctvom analytickej metódy. 4) Do týchto skupín látok obvykle patrí značný počet jednotlivých zlúčenín. V súčasnosti nemožno uviesť vhodné indikatívne parametre. 5) Len difenyléter, pentabrómdifenyléter (číslo CAS: 32534-81-9). 6) Fluorantén je na zozname ako indikátor iných, nebezpečnejších polyaromatických uhľovodíkov.“. www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. 78. Za prílohu č. 1 sa vkladajú prílohy č. 1a a 1b, kto ré znejú: „Príloha č. 1a k zákonu č. 364/2004 Z. z. NORMY KVALITY PODZEMNÝCH VÔD 1. Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd platia tieto normy kvality podzemných vôd: 2. Výsledky uplatnenia noriem kvality pre pesticídy spôsobom upresneným na účely tohto zákona sa nedotknú vý sledkov postupov podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskor ších predpisov. 3. Ak sa pri danom útvare podzemných vôd usúdi, že normy kvality podzemných vôd by mohli viesť k nesplneniu en vironmentálnych cieľov útvarov povrchových vôd s ním súvisiacich alebo k výraznému zhoršeniu ekologického alebo chemického stavu takýchto útvarov, alebo k akémukoľvek výraznému poškodeniu suchozemských ekosys témov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemných vôd, stanovia sa prísnejšie prahové hodnoty. Príloha č. 1b k zákonu č. 364/2004 Z. z. MINIMÁLNY ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK ALEBO IÓNOV A ICH UKAZOVATEĽOV, PRE KTORÉ SA STANOVUJÚ PRAHOVÉ HODNOTY 1. Látky alebo ióny, alebo ukazovatele, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene alebo v dôsledku ľudskej činnosti 1.1 Arzén 1.2 Kadmium 1.3 Olovo 1.4 Ortuť 1.5 Amoniak 1.6 Chloridový anión 1.7 Síranový anión 2. Synteticky vyrábané látky 2.1 Trichlóretylén 2.2 Tetrachlóretylén 3. Parametre určujúce prítomnosť solí alebo iných intruzívnych látok1) Vodivosť Poznámka: 1) Vzhľadom na obsah solí spôsobených ľudskou činnosťou prahové hodnoty možno určiť buď pre sírany a chloridy, alebo pre vodivosť.“. Strana 2958 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 Znečisťujúca látka Normy kvality Dusičnany 50 mg/l Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných metabolitov a produktov vznikajúcich pri rozklade a reakcii 0,1 µg/l 0,5 µg/l (spolu)1) Poznámka: 1) Spolu je súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovania vrátane príslušných metabolitov, produktov biologických rozkladov a chemických reakcií. www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. 79. Príloha č. 6 sa dopĺňa šestnástym a sedemnás tym bodom, ktoré znejú: „16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane pod zemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27. 12. 2006). 17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smerni ca 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4. 3. 2006).“. Čl. II Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geo logický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 ods. 5 písmeno b) znie: „b) sanácia geologického prostredia,“. 2. V § 2 sa odsek 5 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) sanácia environmentálnej záťaže.“. 3. V § 2 odseky 6 a 7 znejú: „(6) Na výkon geologických prác uvedených v odseku 5 písm. a) sa vyžaduje aspoň jedna z odborných spôso bilostí priznaná na geologické práce podľa § 9 ods. 2. (7) Na výkon geologických prác uvedených v odseku 5 písm. b) a c) sa vyžaduje aspoň jedna z odborných spô sobilostí priznaná na geologické práce podľa § 9 ods. 2 písm. c), d) alebo e).“. 4. V § 3 písmená d) a m) znejú: „d) geologický prieskum životného prostredia je prie skum, ktorým sa zisťujú a overujú 1. geologické činitele ovplyvňujúce toto prostredie vrátane zisťovania znečistenia spôsobeného čin nosťou človeka v horninovom prostredí, podzem nej vode a pôde a navrhujú sa sanačné opatrenia alebo 2. pravdepodobné environmentálne záťaže alebo en vironmentálne záťaže, vyhodnocujú sa súčasné a potenciálne riziká environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a navrhujú sa sanačné opatrenia, alebo 3. geologické podmienky na zriaďovanie a prevádz ku úložísk rádioaktívnych1) odpadov a iných od padov v podzemných priestoroch, m) sanácia geologického prostredia sú práce vykonáva né v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktoré zahŕňajú špeciálne technologické postupy za merané na odstránenie, zníženie alebo izoláciu vply vov ľudskej činnosti a geodynamických javov na ži votné prostredie,“. 5. § 3 sa dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú: „r) sanácia environmentálnej záťaže sú práce vykoná vané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo ob medziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie úze mia, s) environmentálna záťaž je znečistenie územia spôso bené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentál nej škody,5a) t) pravdepodobná environmentálna záťaž je stav úze mia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť envi ronmentálnej záťaže.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie: „5a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentál nych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. 6. § 16 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Záverečná správa, pri ktorej riešení sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobené čin nosťou človeka, musí obsahovať ako samostatnú časť analýzu rizika znečisteného územia.“. 7. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 20a Informačný systém environmentálnych záťaží a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (1) Informačný systém environmentálnych záťaží (ďalej len „informačný systém“) zabezpečuje zhromaž ďovanie údajov a poskytovanie informácií o environ mentálnych záťažiach. Informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy. (2) Informačný systém zriaďuje, prevádzkuje a údaje z neho s výnimkou údajov o pravdepodobných environ mentálnych záťažiach sprístupňuje ministerstvo podľa osobitného predpisu.22) Ministerstvo môže poveriť pl nením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďova teľom.23a) (3) Orgány verejnej správy a právnické osoby hospo dáriace s verejnými prostriedkami sú povinné bezod kladne poskytovať bezplatne údaje a informácie súvi siace s environmentálnymi záťažami prevádzkovateľovi informačného systému. (4) Štátny program sanácie environmentálnych záťa ží je základným dokumentom pre problematiku envi ronmentálnych záťaží. Vypracúva a aktualizuje ho mi nisterstvo najmä na základe údajov a informácií z informačného systému. (5) Štátny program sanácie environmentálnych záťa ží schvaľuje vláda Slovenskej republiky.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie: „23a) Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o ži votné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. 8. V § 36 ods. 1 sa za písmeno u) vkladajú nové pís mená v) a w), ktoré znejú: „v) vypracúva a aktualizuje štátny program sanácie en vironmentálnych záťaží podľa § 20a ods. 4, Čiastka 139 Zbierka zákonov č. 384/2009 Strana 2959 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o. w) zriaďuje a prevádzkuje informačný systém a sprí stupňuje z neho údaje podľa § 20a ods. 2,“. Doterajšie písmeno v) sa označuje ako písmeno x). 9. V § 36 sa odsek 2 dopĺňa písmenom n), ktoré znie: „n) informačnom systéme.“. Čl. III Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2009. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r. Strana 2960 Zbierka zákonov č. 384/2009 Čiastka 139 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o.